aktuality

Z domova | | Ján Sabol

Spoločenský komentár: Boj s terorom

Z domova


Útok v Londýne zatienil inak radostný začiatok teplých dní a osláv dňa detí. Letné počasie a sparno v obydliach priam nabáda si niekam vyraziť. Turisti, ktorí boli v čase útoku na slávnom Londýnskom moste a útok prežili, na tento obzvlášť brutálny útoktak skoro nezabudnú.

Minulý rok sa odohrali islamisticky motivované útoky v slávnom letovisku vo francúzskom Nice. Teraz sa stala obeťou v čase výletov ďalšia obľúbená destinácia turistov - Londýn. O niekoľko dní neskôr sa k útoku prihlásila extrémistická organizácia Islamský štát. Tá mala vyzývať svojich stúpencov, aby počas prebiehajúceho posvätného mesiaca moslimov, ramadánu, podnikali útoky proti „križiakom“, či obyvateľom západných krajín za pomoci nákladných áut, nožov a strelných zbraní.

Trojica útočníkov z Londýna na svoj útok použila dodávku a dlhé nože. Útok si vyžiadal viac ako 7 ľudských životov a desiatky vážne zranených. Intenzita teroristických útokov je aj v tomto roku vysoká a od vyhlásenia novodobého kalifátu na rozsiahlych územiach Iraku a Sýrie pred troma rokmi neklesá. Žiadna iná islamistická teroristická organizácia pred Islamským štátom nedokázala operovať tak premyslene a nevedela oslovovať tak veľkú skupinu sympatizantov na celom svete.

Podľa zistení amerických a nemeckých novinárov takzvaný Islamský štát riadi skupina bývalých dôstojníkov informačných služieb a armády Saddáma Husajna. Sú tam aj bývalí členovia ministerstiev financií a samosprávy. Tieto kedysi špičky a dobre platení členovia Iraku prišli po páde režimu na konci vojny v Iraku o svoje postavenie, príjmy a dôchodky. Tí sa potom pri plánovaní nového kalifátu spojili s radikálnymi islamistickými skupinami, ktoré mali dostatočné finančné a personálne zdroje. Na jednej strane po skúsenostiach počas bojov s jednotkami USA začali viesť premyslený druh hybridnej vojny, popri obsadzovaní územívyužívali terorizmus a priestor informácií na internete.

Na strane druhej podľa zistení investigatívnych novinárov na obsadenom území iniciovali silný sociálny systém pre svojich stúpencov a najmä rodiny zabitých alebo zajatých bojovníkov. K nim patrí zdravotné poistenie, príspevky pri sobáši a iné formy príspevkov. Sociálne výdavky boli podľa zistení vyššie ako výdavky na zbrane. Každá provincia kalifátu má vlastný rozpočet a medzi jednotlivými provinciami existuje istý systém finančného vyrovnania v prospech chudobnejších oblastí.

Podľa londýnskeho politológa Petra R. Neumanna je IS oproti ostatným teroristickým organizáciám oveľa viac racionálna a premyslená, ako si to kedy vôbec niekto dokázal predstaviť. Preto je pre moslimov na celom svete taká vysoko atraktívna a pre západné spoločenstvo štátov predstavuje oveľa väčšiu výzvu, ako napríklad Al Kaidá.

Teroristická organizácia Islamský štát sa rodila v prostredí vysokej polarizácie spoločnosti, ktorá bola z veľkej časti dôsledkom vojny v Iraku po 11. septembri. Veľký počet členov bývalého režimu sa zrazu ocitol na druhom konci spoločenského rebríčka, boli svedkami násilností na civilistoch, ktoré sprevádzali vojnu. Výsledkom toho je teraz ešte horšia a krvavejšia diktatúra. Podobne aj veľká časť sympatizantov IS, ktorá býva v centrách západného sveta, sa cíti na okraji spoločnosti, v ktorej žijú. Necítia voči nej žiadnu príslušnosť, ba dokonca ju až nenávidia, keď nezmyselne obetujú svoje životy, aby vzali život príslušníkom západnej kultúry.

Na boj proti takému druhu teroru nestačí len identifikácia a izolácia potencionálnych hrozieb a cenzúra na internete. Treba rozmýšľať aj nad tým, ako predchádzať radikalizácii vo všetkých jej podobách, napríklad aj tak, že sa dialógom bude hľadať podoba takej spoločnosti, v ktorej by pri rešpektovaní základných ľudských pravidiel a práv našlo svoje miesto čo najviac ľudí z celej spoločnosti.