aktuality

Novinka | | Andrea Kundrová

TO SME MY: Vladimíra Legíňová

Novinka

Vlaďka, vo februári 2009 si prišla prvýkrát do Rádia Lumen. Oslavuješ tak pekné výročie svojho pôsobenia na vlnách katolíckeho rádia a nádherným výročím sa môže pochváliť aj svetielkáčsky spolumoderátor, patrón a najmä obľúbený kamarát všetkých detí Jinglík. Ty máš k nemu veľmi blízko. Ako, kedy, kde a čo presne budete oslavovať?

Svetielko je moja srdcová záležitosť, samozrejme, aj Jinglík. Nedeľné rána a sviatočné dni sú pre mňa jednoznačne spojené so Sviatočným svetielkom. Vždy mám na pamäti napríklad, že na plese nemôžem byť do rána, pretože máme s otcom Borisom Svetielko. A deti čakajú :-). Počúvanie Svetielka sa presúva z generácie na generáciu, zo starších súrodencov na mladších a je úžasné, že je to tak už celých dvadsať rokov. Keďže tento rok oslavuje aj Jinglík krásnych dvadsať rokov v éteri, rozhodla som sa, že to skúsime poňať vo veľkolepom štýle. Jinglík bude mať od 20. februára na populárnom facebooku svoj vlastný profil.

To je super správa. Čo všetko bude Jinglík ponúkať deťom na facebooku?

Naši kamaráti sa môžu tešiť na jeho statusy, lajkovať mu fotky, prípadne mu aj niečo napísať alebo poslať vlastné fotky. Počas roka budeme súťažiť a robiť deťom radosť. Jinglík navštívi aj niekoľko farností a… Koncom mája chystáme v Banskej Bystrici pre všetkých svetielkáčov a ich rodiny obrovské prekvapenie. Ja sa na to už teraz veľmi teším. Čaká nás oslava Jinglíkových narodenín, so všetkým, čo k tomu patrí. A náš Jinglík je veľmi kamarátsky, preto chce osláviť svoj sviatok s čo najväčším počtom detí :-).

Jinglík má teda jasný program na najbližšie mesiace, ale čo ty. Akým výzvam budeš čeliť tento rok? Dávaš si vôbec na začiatku roka ciele, alebo sa nechávaš viesť životom, aby si nekrížila Božie plány?

Kým som chodila do školy, vždy som mala ciele typu zmaturovať, napísať prácu, spraviť si skúšky, zoštátnicovať. Teraz je to skôr o prítomnosti, o dni, ktorý práve je. Ako píšu chalani v knihe Hlava 20, žijem prítomnosť, učím sa z minulosti a snívam o budúcnosti. O tom, aby som bola každým dňom lepším človekom, aby som robila to, čo ma baví, neubližovala druhým a posúvala sa stále vpred. Niekedy malým krokom a pomaly, inokedy rýchlo a dynamicky.

...že vraj tvoja skúsenosť s prácou v Rádiu Lumen ovplyvnila ďalšie smerovanie a výber školy. Prezraď ako to teda bolo?

V Rádiu Lumen som už osem rokov. Začínala som a dodnes som svetielkáčka. Bola som gymnazistka, druháčka na Katolíckom gymnáziu Štefana Moysesa. Takže najprv som bola v rádiu, až potom som šla študovať žurnalistiku na Katolícku univerzitu v Ružomberku. Do rozhlasového vysielania som sa zamilovala. V škole ma učil terajší výkonný riaditeľ RTVS Banská Bystrica Miroslav Debnár. Mali sme s ním, pre mňa úplne najlepšie hodiny Redaktor pred mikrofónom. Podelil sa s nami o množstvo vecí zo svojej praxe, spoločne sme vyberali témy, robili sme rôzne príspevky, hodnotili si ich navzájom a dostávali vzácne rady. Ako vysokoškoláci sme spolu s kolegom a kamarátom Ondríkom Rosíkom začali vysielať Študentské šapito raz do mesiaca. Momentálne vysielame pre mladých každý pondelkový večer. Počas rokov v rádiu som robievala aj reportáže z rôznych podujatí a dva mesiace som bola na spravodajstve.

To napovedá, že si dosť aktívny človek, ktorý nečaká. Tvorí a snaží sa posúvať stále dopredu. Patríš ku generácii Y, ktorá má technologický pokrok v DNA. Chcete robiť len to, čo má zmysel a pomáhať ľuďom a planéte, neuznávate umelé autority a svoj voľný čas si vážite viac ako workoholizmus. Čo z toho platí aj na teba?

Som veľký analytik a (seba)kritik, veci musia fungovať ako majú. Rada komunikujem – najmä osobne. Potrebujem mať nad sebou dobré vedenie, aby som sa posúvala, neznášam stagnáciu. Trpezlivosť mi veľa nehovorí, snažím sa všetko vyriešiť čo najskôr. Rada pomáham ľuďom, veľmi rada sa ponáram do sveta v knihách, rozmýšľam, vymýšľam. Som kreatívna duša, milujem umenie a kultúrne akcie, odmalička maľujem a vyrábam handmade vecičky.

Zdá sa, že sme natrafili na šikovné ruky? Čo presne vyrábaš? Pre vlastnú potrebu, alebo to aj zoobchoduješ?

Odmalička kreslím, maľujem. Kedysi som vo veľkom vyrábala handmade bižutériu a naposledy som vyrobila svietnik, ak sa nemýlim. Vyrábam to, čo uvidím, čo sa mi zapáči a čo chcem doma mať alebo chcem niekomu venovať. Čiže som už aj maľovala na tričká, vyrábala tašky, veniec, ružence, ušila manželovi motýlika, vyrobila brošne, obaly na mobily či knihy, uháčkovala medvedíka atď.

Tak to sú teda naozaj šikovné ruky. Aj napriek stále sa objavujúcemu spoločenskému tlaku žiť život podľa istej šablóny si mnohí uvedomujeme, že každý má v živote svoj čas na všetko. V tvojom prípade to zdá sa išlo podľa všeobecných očakávaní. Skončila si školu a .....

Skončila som bakalára a na začiatku magisterského štúdia som sa vydala. A to ani nikto nečakal :-). V sobotu bola svadba a v pondelok už zápis s novým priezviskom. Môj manžel nastúpil v ten deň do zamestnania. Keď som mala asi pätnásť rokov, manžel šiel čítať čítanie v nedeľu na svätej omši a ja som si z lavice akoby želala “aké by to bolo pekné chodiť s týmto chlapcom”. A ono sa mi to o pár rokov naozaj zázračne splnilo – v tom kostole sme sa aj vzali. Obaja sme boli v roku 2011 na Svetových dňoch mládeže v Madride, vôbec sme sa tam nerozprávali a ani si jeden druhého nevšímali. O rok neskôr sme sa stretli na námestí, ako inak, pred nedeľným Svetielkom, potom prišiel do Študentského šapita ako hosť a už sme sa neprestali stretávať. Moderovali sme spolu dva ročníky celoslovenského stretnutia vysokoškolákov Akadem, potom aj Národné stretnutie mládeže P15 v Poprade. O ruku ma požiadal veľmi romanticky, mal v ruke kyticu ruží a tie sa kývali každá inak, keďže sa aj u neho nervozita prejavila :-). Mám skvelého manžela, veľmi ma podporuje, chráni, je trpezlivý, chodievame spolu na výlety a vynikajúco varí :-). Sme manželmi vyše dvoch rokov.

Pôsobíš ako romantický typ človeka (ale zase priznajme si, to väčšina žien). K romantike patria kvety. Pre mňa si taký kvetinový typ. Aká kytica ťa vie najviac potešiť?

Som romantická duša. Kytica ma poteší naozaj akákoľvek, len nech nie je ozdobená. Najradšej mám ruže, keďže milujem ich vôňu. Páčia sa mi aj poľné kvety, divé maky, levandule, púpavy...

Nedávno som na jednej konferencii počula zaujímavú myšlienku: "Svet nie je taký ako ho vidíme my, ale je taký, akí sme my." Tak aká je Vlaďka Legíňová?

Netrpezlivá, tvrdohlavá a niekedy urážlivá :-). Mám rada spoločnosť, rada rozprávam aj počúvam názory druhých ľudí. Páči sa mi, že každý človek sa na jednu vec pozerá svojským jedinečným spôsobom. Snažím sa byť precízna, zodpovedná, kreatívna, úprimná a spravodlivá. Nemám rada namyslených a príliš sebavedomých ľudí, ktorí musia robiť všetko sami, lebo to urobia podľa nich najlepšie. Som skôr tímová hráčka. Neznášam falošných ľudí, migrénu a neporiadok :-). Za to kým som vďačím Bohu, svojej rodine a verným priateľom.

Ako rodená Banskobystričanka………. už vieš za aké iné mesto v Európe by si dokázala vymeniť Banskú Bystricu?

Banskú Bystricu by som nevymenila, som hrdá na to, že som sa narodila práve tu. Ale… milujem Prahu, jej uličky, parky, zákutia a vďaka manželovi aj Nový Zéland, uvidíme, kam nás zaveje :-).

 

TRI NAJ VLAĎKY LEGÍŇOVEJ

Najobľúbenejšie vône?

Vôňa kávy, kníhkupectiev, čistej kúpeľne.

Najobľúbenejšie zviera?

Moja mačka Chilly, ale zvieratá mám všeobecne v obľube.

Najobľúbenejší start-up?

Momentálne kniha Hlava 20 s autormi Juraj Gago a Andrej Krúpa :-)

 

Prečítajte si aj:

TO SME MY - Martin Šajgalík

TO SME MY - Ivo Novák

TO SME MY - Diana Rauchová

TO SME MY - o. Ján Sabol

TO SME MY - Mária Trubínyová

TO SME MY- o. Juraj Spuchľák

TO SME MY- Ondrej Rosík