• Mons. ThDr. Anton Harčar
  kňaz a pedagóg Košickej arcidiecézy
  

Mons. Harčar sa narodil v roku 1914 v obci Močidľany, ktoré sú dnes súčasťou obce Jarovnice, v roľníckej rodine. Študoval na reálnom gymnáziu v Košiciach, neskôr teológiu v Košiciach a od roku 1933 pokračoval v štúdiu v Innsbrucku. Na kňaza bol vysvätený v Innsbrucku, primície mal v roku 1937. Najskôr pôsobil ako zámocký kaplán v grófskej rodine neďaleko Grazu, po skončení postgraduálnych štúdii v roku 1939 sa stal profesorom v seminári v Košiciach. Anton Harčar bol jediným slovenským kňazom v košickom prostredí počas okupácie Košíc Maďarmi v rokoch druhej svetovej vojny. Preto bol štátnymi i cirkevnými predstaviteľmi v Košiciach prenasledovaný a to najmä za činnosť v Slovenskom katolíckom kruhu.

Po oslobodení začiatkom roku 1945 sa stal poradcom biskupa Madarásza. Po vojne pôsobil ako profesor dogmatiky v kňazskom seminári v Košiciach až do jeho rozpustenia v roku 1950. V rokoch 1948 - 1959 bol prenasledovaný predstaviteľmi komunistického režimu. V roku 1950 bol zatknutý a neskôr väznený. Po prepustení v roku 1951 pôsobil ako duchovný vo viacerých farnostiach. Bol členom celoštátnej liturgickej komisie, ktorá mala vykonať liturgickú obnovu v duchu Druhého vatikánskeho koncilu. Do dôchodku odišiel Anton Harčar v roku 1980, no činný zostal aj naďalej ako pápežský prelát, neskôr ako kanonik-veľprepošt a emeritný kanonik. Anton Harčar nadobudol vynikajúce teologické vzdelanie a rozhľad. Aj napriek pohnutým časom a rozličným tlakom okolia zostal vždy sám sebou, nezaprel svoju vieru ani príslušnosť k slovenskej národnosti. Získal si vážnosť nielen v Košickej arcidiecéze, ale aj za jej hranicami . Zomrel 25. júla 2009 dožijúc sa  95. rokov, v deň  72. výročia  svojej kňazskej vysviacky.

• Tit. kanonik Jozef Knežo
  arcidekan michalovského dekanátu

Tit. kanonik Jozef Knežo, arcidekan sa narodil 17. marca 1916 v Iňačovciach o. Michalovce, v roľníckej rodine. Jeho otec Michal Knežo bol štyrikrát v Amerike, aby si zarobil na kúpu kúska zeme. Po maturite v roku 1938 vstúpil v septembri do užhorodského seminára. Krátko na to sa politická situácia vyhrotila a v novembri 1938 Užhorod obsadili maďarské vojská. Po ukončení zimného semestra musel z Užhorodu odísť a v ďalších štúdiách pokračoval v Olomouci. Prekvapenie na neho čakalo aj tu. Dňa 14. marca 1939 Čechy a Moravu obsadili nacistické nemecké vojská a bohoslovec Jozef sa znova ocitol v "zahraničí", lebo v ten istý deň bol vyhlásený Slovenský štát. Slováci a Rusíni museli opustiť Protektorát Čechy a Moravu. Napokon teologické štúdiá dokončil v Prešove. Absolutórium z teológie získal v roku 1943. Od 1. septembra 1943 pôsobil ako katechéta v Trebišove..

Keď sa začínala rozvíjať činnosť JEDNOTY - Spolku sv. Cyrila a Metoda, stal sa jeho členom. Už ako katechéta organizoval pamätný cyrilometodský odpust v Trebišove. V Užhorode 15. februára 1945 prijal sviatosť manželstva s učiteľkou Viktóriou Ivančovou. Zosobášil ich biskup Teodor Romža. Dňa 25. februára 1945 prijal v Katedrále Povýšenia sv. Kríža v Užhorode sviatosť kňazstva z rúk vladyku Teodora Romžu. Ako novokňaz dostal dispozíciu do novozriadenej farnosti Vysoká nad Uhom, kde 11. marca slúžil prvú liturgiu. V rokoch 1947-1948 tu postavil novú farskú budovu. Pokojná a požehnaná pastorácia sa však začala komplikovať akciou "P", ktorá smerovala k násilnej likvidácii Gréckokatolíckej cirkvi.
Koncom roka 1951, bol z internačného tábora v Podolínci prepustený a aby nastúpil cestu do vyhnanstva v Čechách v Cvikove. Pre ťažké pracovné podmienky ochorel a preto cirkevný tajomník nariadil jeho preloženie do Českej Kamenice, do Bavlnárskych závodov Benar. O. Knežo tu odpracoval šesť rokov. Podmienky boli ťažké. Denne pracoval aj 16 hodín, aby mohol uživiť rodinu. Pri čiastočnom uvoľnení situácie v roku 1957 zmenil bydlisko a presťahoval sa do Košíc. Zamestnal sa v stavebnom podniku, kde odpracoval jedenásť dlhých rokov ako majster.

O. Jozef Knežo sa v roku 1968 vrátil do svojej pôvodnej farnosti Vysoká nad Uhom. Požehnane tu pôsobil obdivuhodných 30 rokov až do roku 1998, kedy odišiel do dôchodku. Takmer celé toto obdobie vykonával funkciu okresného dekana michalovského dekanátu. Láskavým otcovským prístupom si získal srdcia mladých kňazov i veriacich zvereného dekanátu. Jeho bohaté pastoračné skúsenosti a mienku si vážil aj vtedajší gréckokatolícky ordinár Mons. Ján Hirka. V roku 2002 mu udelil cirkevný titul  titulárny kanonik. Pri obnovení Spolku sv. Cyrila a Metoda so sídlom v Michalovciach v roku 1991 sa stal jeho prvým predsedom na dve funkčné obdobia. V každej zverenej službe bol oddaný milovanej cirkvi, zodpovedný a osobne nenáročný. Tit. kanonik Jozef Knežo usnul v Pánovi  29. januára 2009 v Bardejovskej Novej Vsi. Jeho poslednou vôľou bolo odpočívať vo Vysokej nad Uhom medzi svojimi veriacimi.

• Mons. Rudolf Bošňák,
  apoštolský protonotár, kňaz nitrianskej diecézy

Mons. Rudolf Bošnák bol ordinovaný 21. 6. 1942. Ako kňaz pôsobil v Pruskom, Dubnici nad Váhom, v Žiline, Bytči, Trenčianskej Turnej, Nitre - Dolnom meste. V rokoch 1950-1960 bol vďaka vtedajšej ateistickej koministickej štátnej moci vo väzení. Po prepustení zostal bez štátneho súhlasu - pracoval ako figurant na Ústave geodézie a kartografie, neskôr ako autoklampiar. Od roku 1967 mu opäť bolo umožnené verejne pracovať v kňazskej službe. Spravoval farnosť vo Veľkých Bieliciach a v Oponiciach. V roku 1990 sa stal prvým rektorom obnoveného Kňazského seminára svätého Gorazda v Nitre. Túto službu vykonával do roku 1996. Následne niekoľko mesiacov pôsobil ako správca farnosti v Beckove, od roku 1997 bol na odpočinku v Nitre.

Mons. Rudolf Bošnák, apoštolský protonotár,  kňaz nitrianskej diecézy zomrel dňa 28. júna 2009 vo veku 92 rokov a v 68. roku kňazstva.  Pohrebné obrady viedol nitriansky diecézny biskup Mons. Viliam Judák na cintoríne sv. Cyrila a Metoda v Nitre dňa 30. júna 2009 o 10.00 hod., po ich skončení bola pohrebná svätá omša v Kostole sv. Petra a Pavla v Nitre.

• Don Jozef Heriban

Životopis Don Jozef Heriban sa narodil 7. mája 1925 v Šelpiciach pri Trnave. V roku 1943 vstúpil do saleziánskeho noviciátu v Hronskom Svätom Beňadiku a o rok neskôr zložil prvé rehoľné sľuby. V nasledujúcich troch rokoch pokračoval v štúdiách v Saleziánskom pedagogickom študentáte v Trnave.

V roku 1950 aj jeho zastihla "barbarská noc" z 13. na 14. apríla, keď komunistický režim v Československu zlikvidoval všetky mužské rehoľné domy. 1. septembra 1950 tajne prekročil hranice Československa a odišiel do Turína, kde pokračoval v štúdiách. 1. novembra 1950 zložil večné sľuby. V rokoch 1951 - 1955 študoval na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne

Jozef Heriban bol 1. júla 1955 v turínskej bazilike Panny Márie Pomocnice kresťanov vysvätený za kňaza. Postgraduálne štúdia konal v roku 1955 - 1957 na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde dosiahol licenciát z biblických vied. Po ukončení štúdií odišiel vyučovať biblické vedy do Tokia. V rokoch 1957 - 1967 bol profesorom Svätého písma v saleziánskom Teologickom študentáte v Chofu (Tokio). Zároveň zastával funkciu špirituála bohoslovcov. V rokoch 1965 - 1973 pôsobil ako kaplán a špirituál pri veľkej škole Inštitútu dcér Márie Pomocnice "Seibi Gakuen College" v Akabane (Tokio).  Jeho odbornosť v biblických vedách ocenili aj vedecké kruhy na univerzite a požiadali ho o spoluprácu.

V roku 1973 sa začala nová etapa činnosti profesora Heribana v Japonsku. V meste Osaka zastával viaceré dôležité úlohy. Bol direktorom saleziánskej komunity pri strednom a vyššom gymnáziu Seiko Gakuin a zároveň správcom tamojšej farnosti (Tennoji Katorikku kyokai). V roku 1976, takmer po dvadsiatich rokoch pôsobenia v Japonsku, sa profesor Heriban vrátil do Talianska.

Ocenenie:
V roku 1989 zvolený za člena medzinárodnej organizácie Studiorum Novi Testamenti Sociatas. Prezident SR Ivan Gašparovič mu 1. januára 2005 udelil za významné zásluhy o kultúrno - duchovný rozvoj Slovenskej republiky Pribinov kríž III. triedy.

Tvorba:
Dielo, ktorým sa profesor Jozef Heriban zapísal do dejín slovenskej biblickovednej literatúry, je jeho Príručný lexikón biblických vied. Vyšiel po prvý raz v roku 1992 vo vydavateľstve Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda. Činnosť profesora Heribana v odbore biblických vied významne ocenili v roku 1989, keď ho v Dubline zvolili za člena medzinárodnej organizácie Studiorum Novi Testamenti Societas, v ktorej sa združujú významní bádatelia v odbore Nového zákona. Meno profesora Heribana sa uvádza aj v knihe uverejňujúcej informácie o najznámejších odborníkoch a bádateľoch v odbore biblických vied a archeológie, ktorú vydali v roku 1993 vo Washingtone (USA) s názvom Who´s Who in Biblical Studies and Archaeology. Ako hosťujúci profesor prednášal biblické vedy na viacerých univerzitách vo svete, zúčastnil sa na viacerých medzinárodných kongresoch biblistov.

Záznam z pohrebu dona Jozefa Heribana - 23.4.2009

http://www.lumen.sk/live-detail.php?id=1&m=4&r=2009

• Mons. ThDr. Ján Zentko, PhD.,
  biskupský vikár pre majetkové záležitosti v Spišskej diecéze

Životopis Mons. ThDr. Ján Zentko, PhD. sa narodil 15.12.1958 v Kamienke. Po štúdiách na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave bol Mons. Františkom Tondrom, spišským biskupom 16.6.1990 ordinovaný v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule - v Spišskom Podhradí. Hneď po vysviacke za kňaza ho spišský biskup menoval za tajomníka biskupského úradu. Dňa 1.7.1996 sa stal riaditeľom biskupského úradu. Dňa 5.11.1997 získal licenciát z pastorálnej teológie na KUL v Lubline. 11.11.1997 ho Mons. František Tondra vymenoval za generálneho vikára.

Dňa 27.3.1999 ho Svätý Otec Ján Pavol II. poctil titulom monsignor (Kaplán Jeho Svätosti). Po konsekrácii Mons. Štefana Sečku za pomocného spišského biskupa sa od 1.8.2002 stal biskupským vikárom pre majetkové záležitosti. Dňa 10.5.2005 na KUL v Lubline získal doktorát z teológie a vedecko-akademickú hodnosť PhD.

Záznam pohrebných obradov Mons. ThDr. Jána Zentka, PhD., biskupského vikára pre majetkové záležitosti v Spišskej diecéze -  22.3.2009

http://www.lumen.sk/live-detail.php?id=1&m=3&r=2009

Ďalšie linky pre kňazov: