Na 4. pôstnu nedeľu vám prinášame zamyslenie Mons. Mareka Forgáča, košického pomocného biskupa.

O pôste hovoríme, že je to čas umŕtvovania. Tento termín znamená, že máme v nás nechať odumierať všetko, čo je zlé a žiadostivé. Umŕtvovanie je asketický spôsob života, kedy vlastnou vôľou zabraňujeme tomu, čo je príjemné, aby sme sa viac priblížili Bohu. Moderne povedané, pôstne umŕtvovanie je, keď si dobrovoľne spôsobujeme diskomfort, ale robíme to s motívom lásky k Bohu.

Možno aj pod vplyvom týchto moderných pohľadov niektorí v pôste nehovoria o umŕtvovaní, ale skôr o oživovaní. Pôst je čas, kedy máme oživiť to, čo zomrelo. Ak sú v našom živote nefunkčné nejaké vzťahy k ľuďom a predovšetkým vzťah k Bohu, tak ich treba oživiť. Ak je mŕtva modlitba či ochota pomáhať druhým, tak ich treba oživiť.

Tak teda ako? Umŕtvovať či oživovať? Táto nedeľa uprostred pôstu nám dáva odpoveď. V evanjeliu Ježiš hovorí hľadajúcemu Nikodémovi: „Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka...“ (Jn 3,14) Je v podstate jedno, či umŕtvujeme alebo oživujeme, všetko má svojho spoločného menovateľa – je to cesta kríža. Niet inej cesty. V Ježišovom kríži všetko nepodstatné stráca silu a všetko dôležité dostáva nový život. Pozdvihnime zrak!