aktuality

Novinka | | Andrea Kundrová

TO SME MY: Ján Heriban

Novinka

Janko, začnem otázkou súvisiacou s udalosťami, ktorými v tomto období asi najviac žiješ. Čaká ťa veľká životná zmena. Prezraď našim poslucháčom a čitateľom aká.

V sobotu, 9. septembra si povieme so snúbenicou Veronikou “áno”, takže ma čaká sobáš.

Sviatosť manželstva je významný životný krok, človek by k nemu mal pristupovať s najväčšou vážnosťou a rešpektom. V čom to bude pre Teba nové, iné?

Veru, ten rešpekt a vážnosť cítim – čím ostáva menej dní do svadby, tým je ten pocit intenzívnejší. Ale snažím sa, aby to neprerástlo v nejaký strach a podobne, lebo potom človek nemyslí na to pekné a podstatné, ale po rozume mu behajú iné, menej podstatné veci. V čom to bude nové, to budem vedieť povedať najskôr po niekoľkých mesiacoch spoločného života, ale asi v tom, že si jeden pre druhého budeme po Bohu oficiálne tou najdôležitejšou osobou a že nad naším vzťahom bude sviatostne On. Zmení sa aj to, že večer nebudem odchádzať z Veronikinho bytu domov k rodičom. Všetkým ostatným sa nechám prekvapiť. :)

Ak môžeš, prezraď nám niečo o svojej snúbenici. Kto je budúca pani Heribanová?

Veronika je veľmi milá, pozorná a starostlivá žena, na ktorej vidím, že ma má rada a že má rada aj deti, má k nim vzťah a vie, ako na ne. Asi aj preto sa rozhodla pre prácu zdravotnej sestry. Už 4 roky pracuje na detskom internom oddelení a v diabetologickom centre na Kramároch. Má naozaj dobré srdce a chce, podobne ako ja, kráčať v živote s Bohom. Dúfam, že nám to spolu pôjde čo najlepšie.

Celá kresťanská náuka je o láske. Prvý List Korinťanom ju trefne vystihuje: "Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží." Myslíš si, že v týchto slovách je recept na šťastné manželstvo?

Myslím si, že áno, len si ich treba pozorne a opakovane čítať a neustále pripomínať. Hymnus na lásku som počul už veľakrát, ale priznám sa, že ešte úplne neprenikol do môjho srdca tak, aby som jeho zásady vedel čo najviac aplikovať v živote. Napríklad to rozčuľovanie sa alebo netrpezlivosť ma vedia potrápiť. Ale snažím sa na tom pracovať, aj sa modliť, aby to Boh postupne vo mne menil. Ak každý manželský pár bude tieto slová aj žiť, potom je na správnej ceste. Aj keď pády vždy prídu, treba sa vrátiť k podstate a začať odznova. My hymnus počas sobášnej omše síce čítať nebudeme, ale verím, že Pán Boh sa nenahnevá. :)

Redaktor Ján Heriban so svojou snúbenicou Veronikou.

Sme v letnom období, keď je doslova našou povinnosťou nastaviť si úspornejší dovolenkový režim. Ako hodnotíš doposiaľ leto 2017?

Ja som počas tohto leta veľa voľna nemal, pretože si šetrím dovolenkové dni na svadobnú cestu. Ale napriek tomu sa nám s Veronikou podarilo vyjsť si aspoň na pár dní na Južnú Moravu. Cítil som, že som už potreboval poriadny oddych bez práce s vypnutým pracovným e-mailom aj telefónom. Inak mám štandardný pracovný režim, aj keď je pravda, že trochu cítiť dovolenkové obdobie. Dôležité je, že každý deň sa v práci niečo nájde. Potom sa cítim užitočný a využitý aj pre potreby rádia.

Pôsobíš v bratislavskej redakcii Rádia Lumen a tvoj nezameniteľný hlas môžu poslucháči zachytiť nielen z reportáží, ale aj z rôznych moderovaných relácií či rubrík. Prezraď, ako vnímaš to, že Rádio Lumen má v hlavnom meste redakciu, kým centrála je v Banskej Bystrici a ktoré relácie ti robia najväčšiu radosť a naopak, ktoré sú pre teba pravidelnou výzvou.

Neviem, či je môj hlas taký nezameniteľný, lebo moja mama mi povedala, že si ma mýli s Andrejom Baldovským. :) Ale teraz k veci: som veľmi rád, že tu máme vlastnú redakciu, pretože ak chceme informovať o témach, ktoré ľudí zaujímajú, tu sa toho deje naozaj veľa – z cirkevného aj spoločenského života. To, že sídlime v centre mesta, je veľká výhoda, pretože máme takmer všetko dostupné mestskou hromadnou dopravou a vieme efektívnejšie pracovať.

Najväčšiu radosť mi robí každá relácia, ktorá sa podarí aspoň trochu tak, ako som si predstavoval, ale najmä tá, ktorá sa stretne s ohlasom u poslucháčov. Vtedy viem, že nás počúvajú a vedia nás pochváliť, ale aj skritizovať. Toto my redaktori veľmi potrebujeme, aby sme nestáli na jednom mieste a mali motiváciu na sebe pracovať a zlepšovať sa. Výzvou je pre mňa rovnako každá relácia, pretože sa na ňu treba pripraviť. Snažím sa, aby som to nikdy neodflákol a využil na to maximum času, ktorý mám k dispozícii. Je pravda, že niekedy je ho pomenej, no to neznamená, že relácia napokon nemusí osloviť poslucháčov. Treba urobiť, čo je v našich silách a ostatné je na Duchu Svätom.

To, že pracuješ v katolíckom médiu, nie je úplne náhoda. Pri pohľade na Tvoj životopis sa človeku môže zdať, že si sa na túto prácu poctivo pripravoval už od svojich gymnáziálnych čias. Maturoval si aj z náuky o spoločnosti a katolíckeho náboženstva a neskôr si študoval masmediálnu komunikáciu v Trnave. Mal si o svojom profesijnom živote jasnú predstavu, ktorá sa naplnila, alebo predsa len Pán Boh niektoré plány pozmenil podľa svojej vôle?

Mne sa tie predstavy o živote vynárali veľmi postupne, niekedy až pomaly. Mal som aj stavy, keď som mal obavy, čo so mnou bude, lebo som mal pocit, že na nič nemám talenty. Vždy som sa však snažil reagovať na to, čo bolo predo mnou, podľa toho, čo vo mne je a čo ma aspoň ako-tak baví. Tak som si zvolil maturitné predmety aj vysokú školu. Až na univerzite som zistil, že sa chcem profilovať ako rozhlasový redaktor. Dovtedy som mal skúsenosť s písaním, čo mi celkom išlo, preto som sa rozhodol pre masmediálnu komunikáciu. Ale rádio mi zavoňalo, až keď sme mali v škole predmet o tom, ako správne hovoriť na mikrofón a ako tvoriť správy pre rozhlas. Viedli ho bývalé rozhlasové hlásateľky Andrea Bugošová a Jana Zvalová. Vtedy som si povedal, že toto chcem robiť a že v tejto oblasti chcem na sebe pracovať. A tým žijem dodnes. O prácu v Lumene sa postaral Pán Boh cez našu rodinnú známu, ktorá vtedy pracovala v bratislavskej redakcii. Oslovil som ju s tým, že potrebujem do školy prax, tak ma doviedla do redakcie a odvtedy som sa toho akosi nepustil. Som tiež veľmi rád, že vedenie mi už rok pred skončením štúdia oznámilo, že ma chce po škole zamestnať ako interného redaktora.

Jazda historickým autobusom v Brne.

Medzi tvoje záľuby patrí aj motorizmus a šoférovanie. Šoférovanie? Naozaj? Aj to bratislavské? :-)

Áno, aj to bratislavské, pretože tu som si robil autoškolu, takže som nemal na výber. :) Patrím k tým, ktorí si za volantom vedia oddýchnuť a ktorých to jednoducho baví. Ide to so mnou odmala, keď mi dedko ručne vyrobil autíčko, na ktorom som jazdil. Moja mama vraví, že už vtedy som si položil šoférske základy, keďže to auto malo volant či smerovky. Pedále nahrádzal základ z trojkolky.

Janko, mala som tú česť zoznámiť sa s Tvojimi rodičmi počas našej pracovnej návštevy vo farnosti v Rusovciach. Sú to skvelí ľudia, sympatickí, nesmierne pohostinní a starostliví. Jednoducho nemám iných slov ako superlatívy. V čom si po nich?

Myslím si, že po otcovi mám snahu robiť veci čo najlepšie a byť profesionál vo svojej práci. Po mame mám asi to, že niekedy o veciach premýšľam príliš dopredu, hoci ešte neviem, ako to celé bude. Ale snažím sa byť po nich aj milý a slušný k druhým ľuďom. No pre moju cholerickejšiu povahu mi to nie vždy vyjde.

Celkom mi nie je jasné, či si jedináčik, alebo máš aj súrodencov. V každom prípade, otázku rodiny ste s budúcou manželkou určite preberali. Túžite po veľkej rodine?

Jedináčik nie som. Mám o tri roky mladšiu sestru Luciu. Je však viacnásobne ťažko postihnutá, takže s ňou nemôžem komunikovať ako so zdravým človekom. V tomto je to možno trochu podobné životu jedináčika. No komunikovať sa s ňou dá inak – cez dotyky, pohľady alebo úsmevy. Na to sme si všetci zvykli, lebo vidíme, že to na Lucku funguje.

Či budeme mať veľkú rodinu alebo nie, nechávame na Božie riadenie. My si opakujeme, že deti chceme mať, modlíme sa za ne a budeme im otvorení hneď po svadbe. Koľko detí nám Boh požehná, je skutočne len na ňom. Ja zo žartu vravievam, že tak tri, lebo sa zmestíme do jedného auta. :) Veronika to vidí približne rovnako.

Na záver mi dovoľ zaželať vám krásny svadobný deň. Aby sľub, ktorý dáte Bohu, vydržal minimálne tak dlho, ako trvajú Jeho sľuby. Naveky.

Ďakujem.


TRI NAJ JÁNA HERIBANA

Najobľúbenejší Boží chrám v Bratislave

Kostol Povýšenia sv. Kríža v Petržalke a Kostol Sedembolestnej Panny Márie tiež v Petržalke

Najdlhšia cesta autom - kedy a kam

Leto 2014: Taizé a späť

Jar 2015 – Rím a späť

Najočakávanejší svadobný dar

Kávovar :)

 

Prečítajte si aj:

TO SME MY - Martin Šajgalík

TO SME MY - Ivo Novák

TO SME MY - Diana Rauchová

TO SME MY - o. Ján Sabol

TO SME MY - Mária Trubínyová

TO SME MY- o. Juraj Spuchľák

TO SME MY- Ondrej Rosík

TO SME MY- Vladimíra Legíňová

TO SME MY- Monika Majerová

TO SME MY- Jana Kršňáková

TO SME MY- Ján Kraus

TO SME MY- Júliana Pavuková

TO SME MY- Andrea Čelková