Celková čiastka
Zostávajúci čas
Po ukončení novozákonného zjavenia Apokalypsou apoštola Jána sa začína „čas Cirkvi“, čiže obdobie, v ktorom spoločenstvá veriacich v Krista, roztrúsené po celom svete, pod vedením Ducha Svätého čelia dejinným skúškam. V často konfliktnej dynamike každodenného života sa objavujú problémy rôzneho druhu, ktoré zaväzujú veriacich definovať riešenia v súlade s evanjeliovým učením. Deje sa tak najmä v dobe a prostredí, v ktorých sa kresťanstvo pôvodne vyvíjalo a v ktorých sa množili prejavy nepriateľstva voči tomuto novému náboženstvu.
Bolo to úlohou predovšetkým cirkevných otcov vypracovať tie odpovede, ktoré vďaka ich autorite dodnes predstavujú záväzné body orientácie pre cirkevné povedomie. Cirkevnými otcami boli v skutočnosti tie osobnosti – takmer vždy išlo o biskupov a v každom prípade o ľudí s osobitnou pastoračnou zodpovednosťou – ktoré prostredníctvom kázania a spisov rozhodujúco ovplyvnili vývoj kresťanskej náuky, ako aj formovanie kresťanských mravov, pričom v sebe trvalo spájali vlastnosti svätého života, múdrosti a starobylosti.
Literatúra, ktorú zanechali cirkevní otcovia, má teda výsostne praktický charakter v tom zmysle, že aj keď sa zaoberá náukovými otázkami a nadobúda vysoko špekulatívny tón, vždy sa javí ako literatúra zasahujúca do danej situácie, literatúra, ktorej cieľom je ovplyvniť existujúce vzťahy a zmeniť ich. Takáto literatúra, ktorá sa teda výrazne líši od klasickej literatúry, nikdy nevzniká ako teoretické dielo napísané intelektuálmi pre intelektuálov, ale ako „kázanie“ zameraná na premenu myslenia a života publika, ktorému je určená, a nakoniec hlboko zmenila jazykové a literárne prostriedky zdedené z minulosti.
Cirkevní otcovia sú ľudia staroveku, vychovaní v kultúre grécko-rímskeho sveta: z tejto kultúry čerpali jazykové a myšlienkové formy, do ktorých potom naliali „nové víno“ zjavenia. Hlavnými jazykmi, v ktorých sa vyjadrovali, boli práve gréčtina a latinčina, dva najdôležitejšie jazyky, ktorými sa vtedy hovorilo v Rímskej ríši. Existuje však, čo len tak mimochodom pripomíname, aj kresťanská literárna tvorba v iných menších jazykoch, ako je sýrčina, koptčina, arménčina, gruzínčina a etiópčina, v ktorých sa často zachovala – v preklade z gréčtiny – séria diel, ktoré sa v pôvodnej gréčtine stratili, popri dielach nepochybnej sviežosti, ako sú diela Afraata alebo Efréma.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810
Po-Pia 09:00-15:00
Facebook
Instagram