Celková čiastka
Zostávajúci čas
V byzantskom obrade existujú dve božské liturgie s premenením darov: liturgia svätého Jána Zlatoústeho a liturgia svätého Bazila Veľkého. Tieto dve liturgie majú rovnaké znenie, len modlitby liturgie obety, ktoré kňaz prednáša potichu, sa líšia od seba. Aj v anafore sa zhodujú nahlas spievané časti, zatiaľ čo tiché modlitby sa líšia. Preto sa môže stať, že laici, ktorí nie sú oboznámení s jednotlivosťami liturgie, si vôbec nevšimnú, na ktorej z týchto dvoch božských liturgií sa zúčastňujú. Nápadný rozdiel medzi eucharistickom modlitbou v rímskom a byzantskom obrade spočíva v tom, že v božskej liturgii sa väčšina modlitieb hovorí potichu, a preto ich ostatní spolusláviaci nemôžu počuť. Anafora má nasledujúcu štruktúru:
Otvárací dialóg: Diakon (ak niet diakona, potom kňaz) pozve všetkých, aby sa pozorne modlili anaforu: „Stojme dôstojne a v bázni, pozorne vnímajme, aby sme v pokoji prinášali sväté vďakyvzdávanie.“ A zhromaždená cirkevná obec odpovedá: „Milosť pokoja, žertvu chvály!“ Hlavný celebrant potom požehná zhromaždenú cirkevnú obec slovami: „Milosť nášho Pána Ježiša Krista, láska Boha Otca i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými“ a následne zvolá: „Hore srdcia“ a „Vzdávajme vďaky Pánovi“.
Kňaz a zhromaždená cirkevná obec sa modlia prefáciu odlišným spôsobom. Kňaz potichu číta dlhší text, ktorý sa podobne ako v rímskom obrade začína slovami „Je dôstojné a správne...“. V rovnakom čase laici spievajú skrátenú verziu prefácie: „Je dôstojne a správne klaňať sa Otcu i Synu i Svätému Duchu, Trojici jednopodstatnej a nedeliteľnej.“ Kňaz vezme hviezdu z diskosa (prikrývky vzal počas vyznania viery) a nahlas zaspieva poslednú vetu prefácie: „Víťaznú pieseň spievajú, prespevujú, jasajú a volajú.“
Zhromaždená cirkevné obec spieva spoločne Sanctus: „Svätý, svätý, svätý Pán zástupov, plné sú nebesia i zem tvojej slávy, hosanna na výsostiach! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. hosanna na výsostiach!“ Sanctus sa môže spievať na rôzne melódie, text zostáva nezmenený.
Post-Sanctus je modlitba, ktorú kňaz v rímskej omši prednáša po Sanctus a pred slovami ustanovenia. V božskej liturgii kňaz hovorí Post-Sanctus potichu, zatiaľ zhromaždená cirkevná obec spievajú Sanctus nahlas.
Kňaz spieva slová ustanovenia nahlas a pomaly. Ak božskú liturgiu celebruje viacero biskupov, všetci spoločne spievajú tieto slová. V tomto momente sa kňaz nedotýka svätých darov, ale ukazuje na tieto dary rukou. Po týchto slovách sa všetci prítomní prežehnajú a odpovedajú slovom „Amen“. Na konci slov ustanovenia kňaz vezme kalich (ktorý stojí vpravo) do ľavej ruky a diskos (ktorý stojí vľavo) do pravej ruky, takže má ruky skrížené, zdvihne ich nad oltár a zaspieva nahlas: „Tvoje z tvojho tebe prinášame za všetkých a pre všetko.“
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810
Po-Pia 09:00-15:00
Facebook
Instagram