Celková čiastka
Zostávajúci čas
Rozdelenie Jeruzalemskej cirkvi, pozorovateľné najneskôr od prenasledovania helenistov, so sebou prináša nielen priestorové oddelenie, ale aj vnútrocirkevné rozpory. Utečení helenisti totiž už veľmi skoro začali mimo Palestíny úspešne šíriť evanjelium medzi pohanmi a pri tom zastávali kresťanské učenie a spôsob života bez obriezky a Mojžišovho zákona. Na to reagujú kresťania, ktorí sa naďalej orientujú na židovstvo, búrlivým protestom, pretože sú presvedčení, že krst v mene Ježiša predpokladá obriezku a poslušnosť zákona. Ako dôsledok týchto nezhôd možno vyvodiť proces vyjasňovania, ktorý sa prejavuje v zhustenej podobe okolo roku 48/49 na takzvanom „apoštolskom koncile“ (porov. Sk 15; Gal 2).
Medzi kresťanmi, ktorí sa na tento účel zišli v Jeruzaleme, možno v prvom rade spomenúť kresťanských Hebrejov farizejského zamerania. Voči kresťanom z pohanstva prísne trvajú na ich obriezke a na dodržiavaní Mojžišovho zákona. Predovšetkým Jakub, Pánov brat, významná autorita a neskôr hlava Jeruzalemskej cirkvi, dôrazne a zjavne obhajuje tento postoj aj nad rámec „Apoštolského koncilu“. Peter zohráva skôr sprostredkovateľskú úlohu, hoci neskôr občas ustupuje určitým židovsko-kresťanským horlivcom z okruhu okolo Jakuba (porov. Gal 2,11 – 14). Iba nedávno obrátený Pavol – ako horlivý misionár medzi pohanmi vtiahnutý do týchto sporov – rozhodne obhajuje záujmy obrátených pohanov a dokáže presvedčiť rozhodujúce autority Jeruzalemskej cirkvi, apoštolov a presbyterov, o kresťanstve medzi pohanmi bez Mojžišovho zákona.. Tak sa dohodli, že kresťanstvo sa môže medzi pohanmi hlásať bez židovských podmienok, medzi Židmi však zostáva viazané na dodržiavanie židovského zákona. Jednota je teda zachovaná; židovská aj pohanská cesta nasledovania Krista sú rovnako uznávané.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810
Po-Pia 09:00-15:00
Facebook
Instagram