Sotva nejaká iná krajina na Západe bola pre Vatikán v uplynulých rokoch takým ťažkým teritóriom ako USA. 

Pápež František mal veľa práce s tým, aby opäť skrotil niektorých nepoddajných amerických biskupov. 

Vrcholom tohto sporu bolo odvolanie Josepha Stricklanda, biskupa mesta Tyler, v novembri 2023. 

Texaský biskup sa predtým zviditeľnil ako ostrý kritik pápeža a neváhal verejne zdieľať aj niektoré konšpiračné teórie.

Kľúčovou postavou v tomto, ako aj v iných sporoch s americkými biskupmi sa stal apoštolský nuncius vo Washingtone Christophe Pierre. 

30. januára tento Francúz oslávi 80. narodeniny, čím sa stane jedným z najstarších pápežských veľvyslancov na svete.

Pierre sa narodil v roku 1946 v Rennes, ale veľkú časť svojho detstva strávil v Afrike, okrem iného v Malawi, Madagaskare a Maroku. 

V roku 1963 sa vrátil do Rennes, aby študoval teológiu, ale štúdium na rok prerušil, aby absolvoval vojenskú službu. 

Je tak jedným z mála kardinálov, ktorí slúžili aj ako vojaci. 

V roku 1970 bol vysvätený za kňaza v Saint-Malo.

Po získaní doktorátu z cirkevného práva v Ríme a absolvovaní tamojšej pápežskej diplomatickej akadémie Pierre vstúpil v roku 1977 do diplomatických služieb Vatikánu. Ako diplomat zastupoval pápeža v náročných misiách, okrem iného na Haiti, v Ugande a Mexiku. 

František ho v roku 2016 vymenoval za nuncia v USA – ako nástupcu medzičasom exkomunikovaného konšpiračného teoretika Carla Mariu Viganò-a.

Pierre mal následne náročnú úlohu opraviť narušené vzťahy medzi Svätou stolicou a notoricky rozštiepenou Konferenciou biskupov USA. 

Mal rozhodujúci podiel na tom, že dôležité biskupské stolce v USA obsadili duchovní, ktorí v duchu vtedajšieho pápeža zastávali otvorenejšiu líniu a nevyznačovali sa ako konzervatívni „bojovníci za kultúru“.

V septembri 2023 ho František vymenoval za kardinála, čo je pre úradujúcich apoštolských nunciov mimoriadne ocenenie a svedčí to o vysokom postavení, ktoré Pierre v Ríme požíva.

Svojich konzervatívnych kolegov Pierre opakovane vyzýval k poriadku a požadoval poslušnosť voči pápežovi – aj keď sa Svätý Otec vyjadroval kriticky o USA. 

„Možno má pravdu, možno nie; skontrolujme to a potom pokračujme ďalej,“ povedal Pierre krátko pred svojím menovaním za kardinála pre Katolícku tlačovú agentúru (KNA).

Ako nuncius sa dvakrát stretol s prezidentom Donaldom Trumpom. 

Ako sa na diplomata patrí, kardinál sa zdržiaval verejného kritizovania amerického prezidenta. 

Napriek tomu sa jasne vyjadril o vplyve Trumpových republikánov na spoločnosť. 

Na jesennom zasadnutí amerických biskupov v roku 2024, krátko po Trumpovom znovuzvolení, Pierre kritizoval otrávenú politickú klímu v krajine. Volebná kampaň sa vraj miestami podobala „vojne“.

Aj vo Vatikáne doteraz zohráva tento špičkový diplomat kľúčovú úlohu. 

Je členom osemčlennej kardinálskej rady mocnej vatikánskej správy majetku Apsa. 

V máji 2025 sa zúčastnil na konkláve, ktoré zvolilo za pápeža amerického kardinála Roberta Francisa Prevosta.

Ten teraz pravdepodobne čoskoro rozhodne o Pierrovej budúcnosti. 

Pápež Lev koncom novembra v prejave k talianskym biskupom zdôraznil, že výnimky z vekovej hranice pre najvyššie cirkevné úrady bude udeľovať len na maximálne dva roky. Veková hranica pre biskupov a apoštolských nunciov je v súčasnosti 75 rokov.

Pápež prijal Pierre-a na audiencii až začiatkom januára. 

Vatikán síce nezverejnil žiadne ďalšie informácie o obsahu stretnutia, ale zdá sa, že kardinál pravdepodobne odíde z diplomatických služieb do dôchodku.

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2549297/papstbotschafter-in-den-usa-mit-80-jahren-vor-dem-ruhestand