Celková čiastka
Zostávajúci čas
Svätá omša je najdôležitejšia bohoslužba, v ktorej cirkevná obec spoločne slávi a modlí sa. V byzantskom obrade sa svätá omša nazýva svätá liturgia alebo božská liturgia. Slovo „liturgia“ má dva významy: v užšom zmysle označuje svätú omšu, v širšom zmysle celý komplex spoločných slávení Cirkvi. Aby sme nezamieňali tieto pojmy, slovo „liturgia“ budeme v ďalšom texte používať v širokom zmysle a pojmom „božská liturgia“ budeme označovať svätú omšu byzantského obradu.
Pojmom „božská liturgia“ sa nazývajú tri formy bohoslužby, z ktorých dve sú plnohodnotnými sláveniami Eucharistie, ale majú odlišné anafory (eucharistické modlitby). Pri tretej bohoslužbe ide o bohoslužbu slova s rozdávaním svätého prijímania. Zatiaľ čo misál rímskeho obradu obsahuje desať eucharistických modlitieb, z ktorých si biskup alebo kňaz vyberie požadovanú, misál (liturgikon) byzantského obradu obsahuje len dve eucharistické modlitby. Tu nie je na výber, lebo tradícia jednoznačne stanovuje, v ktoré dni sa majú používať:
Božská liturgia svätého Bazila Veľkého sa slávi len desaťkrát do roka: na Štedrý večer, v predvečer sviatku (Boho)Zjavenia Pána, na Nový rok (deň pamiatky svätého Bazila Veľkého), počas piatich nedieľ veľkopôstneho obdobia, na Veľký/Zelený štvrtok a na Veľkú/Bielu sobotu.
Božská liturgia svätého Jána Zlatoústeho sa slávi v nedeľu, na sviatky a v pracovné dni počas celého roka, s výnimkou dní, keď sa slávi Božská liturgia svätého Bazila Veľkého, a s výnimkou takzvaných aliturgických dní, v ktoré sa neslávi božská liturgia s anaforou.
V byzantskej tradícii sa dni, v ktoré sa neslávi božská liturgia, označujú ako „aliturgické“. Ide o dni veľkopôstneho obdobia, s výnimkou sobôt a nedieľ, ako aj o pondelok, utorok, stredu a piatok Veľkého/Strastného týždňa. Pôvod aliturgických dni siaha do obdobia vplyvu kláštorov. Počas veľkopôstneho obdobia mnísi mnohých východných kláštorov dodržiavali špeciálne zvyky: postili sa s výnimkou sobôt a nedieľ, uzatvárali sa vo svojich celách alebo odchádzali do púšte (v Egypte a Palestíne), veľa sa modlili, ale súkromne, a odmietali pracovať. A tak sa mnísi celý týždeň nevideli, ani v refektári, ani v kaplnke, ani na chodbách kláštora. Nekonali sa ani spoločné bohoslužby. Zhromažďovali sa len v sobotu a nedeľu. Vtedy slávili spoločnú Eucharistiu. Neskôr sa táto tradícia preniesla do katedrál a farských chrámov. Farnosti sa v aliturgické dni modlili liturgiu hodín/časoslov, ale neslávili božskú liturgiu s anaforou.
Keďže pre farnosti bolo príliš ťažké byť celý týždeň bez Eucharistie, začalo sa na konci večierne v niektoré aliturgické dni rozdávať sväté prijímanie. Tak vznikla takzvaná Božská liturgia vopred posvätených darov. Dnes sa takáto bohoslužba koná spravidla v stredu a v piatok počas Veľkého pôstu, ako aj v pondelok, utorok a stredu vo Veľkom/Strastnom týždni.
Božské liturgie svätého Jána Zlatoústeho a svätého Bazila Veľkého majú rovnaké kľúčové prvky ako svätá omša v rímskom obrade (otváracia modlitba, čítania zo Svätého písma, príprava darov, eucharistická modlitba, Otče náš, sväté prijímanie, záverečná modlitba).
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810
Po-Pia 09:00-15:00
Facebook
Instagram