TopTip

Božská liturgia a jej druhy

12. 07. 2026Ján Krupa
Božská liturgia a jej druhy

Svätá omša je najdôležitejšia bohoslužba, v ktorej cirkevná obec spoločne slávi a modlí sa. V byzantskom obrade sa svätá omša nazýva svätá liturgia alebo božská liturgia. Slovo „liturgia“ má dva významy: v užšom zmysle označuje svätú omšu, v širšom zmysle celý komplex spoločných slávení Cirkvi. Aby sme nezamieňali tieto pojmy, slovo „liturgia“ budeme v ďalšom texte používať v širokom zmysle a pojmom „božská liturgia“ budeme označovať svätú omšu byzantského obradu.

Pojmom „božská liturgia“ sa nazývajú tri formy bohoslužby, z ktorých dve sú plnohodnotnými sláveniami Eucharistie, ale majú odlišné anafory (eucharistické modlitby). Pri tretej bohoslužbe ide o bohoslužbu slova s rozdávaním svätého prijímania. Zatiaľ čo misál rímskeho obradu obsahuje desať eucharistických modlitieb, z ktorých si biskup alebo kňaz vyberie požadovanú, misál (liturgikon) byzantského obradu obsahuje len dve eucharistické modlitby. Tu nie je na výber, lebo tradícia jednoznačne stanovuje, v ktoré dni sa majú používať:

Božská liturgia svätého Bazila Veľkého sa slávi len desaťkrát do roka: na Štedrý večer, v predvečer sviatku (Boho)Zjavenia  Pána, na Nový rok (deň pamiatky svätého Bazila Veľkého), počas piatich nedieľ veľkopôstneho obdobia, na Veľký/Zelený štvrtok a na Veľkú/Bielu sobotu.

Božská liturgia svätého Jána Zlatoústeho sa slávi v nedeľu, na sviatky a v pracovné dni počas celého roka, s výnimkou dní, keď sa slávi Božská liturgia svätého Bazila Veľkého, a s výnimkou takzvaných aliturgických dní, v ktoré sa neslávi božská liturgia s anaforou.

V byzantskej tradícii sa dni, v ktoré sa neslávi božská liturgia, označujú ako „aliturgické“. Ide o dni veľkopôstneho obdobia, s výnimkou sobôt a nedieľ, ako aj o pondelok, utorok, stredu a piatok Veľkého/Strastného týždňa. Pôvod aliturgických dni siaha do obdobia vplyvu kláštorov. Počas veľkopôstneho obdobia mnísi mnohých východných kláštorov dodržiavali špeciálne zvyky: postili sa s výnimkou sobôt a nedieľ, uzatvárali sa vo svojich celách alebo odchádzali do púšte (v Egypte a Palestíne), veľa sa modlili, ale súkromne, a odmietali pracovať. A tak sa mnísi celý týždeň nevideli, ani v refektári, ani v kaplnke, ani na chodbách kláštora. Nekonali sa ani spoločné bohoslužby. Zhromažďovali sa len v sobotu a nedeľu. Vtedy slávili spoločnú Eucharistiu. Neskôr sa táto tradícia preniesla do katedrál a farských chrámov. Farnosti sa v aliturgické dni modlili liturgiu hodín/časoslov, ale neslávili božskú liturgiu s anaforou.

Keďže pre farnosti bolo príliš ťažké byť celý týždeň bez Eucharistie, začalo sa na konci večierne v niektoré aliturgické dni rozdávať sväté prijímanie. Tak vznikla takzvaná Božská liturgia vopred posvätených darov. Dnes sa takáto bohoslužba koná spravidla v stredu a v piatok počas Veľkého pôstu, ako aj v pondelok, utorok a stredu vo Veľkom/Strastnom týždni.

Božské liturgie svätého Jána Zlatoústeho a svätého Bazila Veľkého majú rovnaké kľúčové prvky ako svätá omša v rímskom obrade (otváracia modlitba, čítania zo Svätého písma, príprava darov, eucharistická modlitba, Otče náš, sväté prijímanie, záverečná modlitba).

Podobné články

Počúvajte naživo

Práve vysielame
spustiť naživo Webkamera štúdio
Potrebujeme vás!
Potrebujeme vás!
Vyzbieraných je 861 €

Celková čiastka

6000 €

Zostávajúci čas

20 dní

Aktuálny program

Archív

počasie

Počasie podľa
P. Jurčoviča

Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram Instagram

O nás
Profil História To sme my LUMEN KLUB LUMEN KLUB PRIHLÁŠKA Reklama v Rádiu Lumen Ochrana osobných údajov
Počúvanosť Pokrytie Prihlásenie Registrácia

Lumen
Lumen live
Darujte 2% Podporte vaše rádio Chcem byť patrónom Rádia Lumen

Táto stránka používa cookies

Súbory cookie používame na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránok, na poskytovanie funkcií sociálnych médií a na vylepšenie a prispôsobenie obsahu a reklám. Viac o cookies