Bulharská pravoslávna cirkev uvítala novou vládou ohlásenú blokádu sankcií Európskej únie voči ruskému patriarchovi Kirillovi. Patriarcha Daniil v rozhovore pre bulharskú tlačovú agentúru BGNES vyhlásil, že odpor Bulharska voči sankciám je správny smer. „Je to nepochybne odvážny krok a neveríme, že sankcie proti hlave nejakej miestnej pravoslávnej cirkvi dosiahnu záujem a účinok, ktoré si od nich sľubujú tí, ktorí sankcie uvaľujú.“

Bulharská ministerka zahraničných vecí Velislava Petrová-Čamová 17. júna 2026 oznámila, že uplatní veto proti 21. balíku sankcií EÚ, ak v ňom bude uvedené meno ruského patriarchu Kirilla. Petrová-Čamová to odôvodnila tým, že nemá zmysel uvaliť sankcie symbolického charakteru, ktoré by na oplátku spôsobili reálne škody tým, ktorí ich uvalili. Bulharská vláda preto podporuje len tie sankcie voči Rusku, ktoré majú ekonomický účinok.

Na samite EÚ v Bruseli 18. júna bulharský premiér Rumen Radev zopakoval túto argumentáciu a zdôraznil, že Bulharsko bude chrániť svoje záujmy – najmä v energetickej oblasti. Okrem toho Radev poukázal na to, že uvalenie sankcií na duchovného vodcu skôr prehĺbi rozdelenie, než aby prispelo k mierovým snahám. Pritom Radev rozlišoval medzi patriarchom Kirillom ako jednotlivcom a Ruskou pravoslávnou cirkvou ako inštitúciou. „Patriarcha Kirill ma nezaujíma. Zaujíma ma Ruská pravoslávna cirkev, pretože ruské pravoslávie prispelo k nášmu oslobodeniu spod päťstoročnej osmanskej nadvlády,“ uviedol Radev.

Väčšina bulharských opozičných strán kritizovala rozhodnutie vlády. Radevovi vyčítajú, že v súvislosti so sankciami prevzal úlohu bývalého maďarského premiéra Viktora Orbána a tým izoloval Bulharsko v rámci Európskej únie. Radev bol obvinený z toho, že zneužíva náboženstvo na politické účely, keďže sankcie proti Kirillovi nemajú náboženský, ale politický charakter – čo dokazuje aj skutočnosť, že pravoslávne krajiny Rumunsko a Grécko sa nepostavili proti sankciám.

Kritiku na adresu Radevovej argumentácie vyjadrili aj teológovia zo Sofijskej univerzity. Profesor cirkevného práva Diljan Nikolčev v rozhovoroch pre bulharské médiá označil patriarchu Kirilla za politickú osobnosť, ktorá aktívne podporuje ruskú štátnu politiku a vojnu na Ukrajine. Nikolčev zdôraznil, že patriarcha túto činnosť vykonával už v sovietskych časoch ako agent KGB. Hoci sú sankcie voči duchovným osobám neobvyklé, v tomto prípade sú oprávnené, keďže Kirill sa už dávno stal súčasťou politickej propagandy.

Podobne sa vyjadril aj profesor kresťanskej etiky Kostadin Nušev: Patriarcha Kirill svojou rétorikou prispel k rozpútaniu vojny, čo je v rozpore s mierotvornou službou duchovného. Nušev zdôraznil, že sankcie voči ruskému patriarchovi sú oprávnené, keďže nejde o sankcie voči náboženskej komunite, ale voči fyzickej osobe.

Aj na sociálnych sieťach sa rozpútali búrlivé diskusie, pričom časť používateľov kritizovala vládu, zatiaľ čo iná časť postoj vlády obhajovala. Na pozadí týchto vyhrotených verejných debát bolo nápadné, že vyššia cirkevná hierarchia sa zdržala komentárov. Čakalo sa na stretnutie Svätého synodu s premiérom Radevom, ktoré sa konalo 26. júna.

Po stretnutí s premiérom Svätý synod oznámil, že nie je v jeho kompetencii vyjadrovať sa k otázke možných sankcií Európskej únie voči Rusku, vrátane navrhovaného zaradenia patriarchu Kirilla na zoznam. Radev vyhýbavo odpovedal na otázku novinárov, či získal podporu od Svätého synodu, pričom zdôraznil, že táto téma bola síce predmetom diskusie, on však nechce, aby cirkev bola vťahovaná do politiky.

Zdroj: https://noek.info/nachrichten/4246-bulgarien-kirchenleitung-unterstuetzt-veto-der-regierung-gegen-eu-sanktionen-gegen-patriarch-kirill