Diplomatická váha Vatikánu vzrástla. Ani po telefonáte medzi Trumpom a Putinom by sme nemali mať príliš veľkú nádej na skoré mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou. No existuje jeden náznak nádeje: nový pápež. Túto záležitosť komentuje Maximilian Lutz z nemeckých novín Die Tagespost. Milí poslucháči, vitajte pri počúvaní pravidelnej rubriky Ďalekohľad.

Tri a štvrť roka uplynulo od rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Zaiste takmer každý túži, najmä utrpením skúšaní Ukrajinci, ukončiť túto pre obe strany krvavú a vysoko stratovú vojnu. Z nej sa dosiaľ dá vyvodiť nasledujúce ponaučenie: opatrne by sme mali narábať s unáhleným oznamovaním bezprostredne blížiacich sa rokovaní o prímerí, ba dokonca o mieri. V minulosti sme sa už mnohokrát ocitli v podobnej situácii – a bojové operácie nemali konca.

Výsledok dvojhodinového telefonátu medzi Donaldom Trumpom a Vladimírom Putinom v pondelok večer môže na prvý pohľad vyzerať sľubne – ak si prečítate len vyhlásenia amerického prezidenta po rozhovore: Trump osobitne ocenil „výborný tón“ a „výbornú atmosféru rozhovoru“. Ukončenie krviprelievania by prinieslo ekonomické výhody všetkým zúčastneným stranám a nič by už nestálo v ceste rokovaniam.

No už pohľad na vyjadrenia ruského prezidenta Putina naznačuje, že konkrétny pokrok bude pravdepodobne obmedzený. Rozhovor bol podľa Putinových slov „veľmi užitočný“, „veľmi obsažný a veľmi otvorený“. Putin však nerobí takmer žiadne ústupky okrem toho, že Rusko a Ukrajina teraz chcú pracovať na „memorande“, ktoré by malo regulovať potenciálnu budúcnosť mierovej zmluvy. Putin naopak pokračuje v masívnych útokoch na Ukrajinu. Nezdá sa, že by Putin bol ochotný pristúpiť k prímeriu bez podmienok.

Hoci rokovania medzi Trumpom a Putinom nepriniesli žiadny veľký prelom, zo slov amerického prezidenta možno vyvodiť niečo pozitívne: diplomatická úloha Vatikánu v úsilí o ukončenie vojny sa narástla. Svedčí o tom fakt, že Trump vo svojom vyhlásení výslovne spomenul Vatikán a pápeža ako možných hostiteľov mierových rokovaní. To môže len prospieť tomuto procesu: Vatikán nie je úplne neutrálnou pôdou, rovnako ako Istanbul alebo Rijád, ktoré sa opakovane spomínajú ako možné miesta rokovaní. Vatikán je skôr symbolom etickej a morálnej integrity, ktorá – ako možno dúfať – bude charakterizovať aj prípadné mierové rokovania.

Pápež Lev XIV. od začiatku jasne zdôrazňoval, že je možné naliehať na ukončenie bojov bez toho, aby sa dávali do rovnosti obeť a agresor. Lev XIV. požaduje „spravodlivý mier“ na Ukrajine. V tomto kurze Lev XIV. pokračoval aj tým, že v deň svojej intronizácie prijal na audiencii ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Pápež zároveň zostáva v kontakte s americkou stranou tým, že sa stretol aj s americkým viceprezidentom Vanceom a ministrom zahraničných vecí Rubiom. Možno tu skutočne rozpoznávame prvý pozitívny efekt toho, že pápež Lev a Trump patria do rovnakého jazykového a kultúrneho okruhu.

Už krátke, ale v obraznej reči ikonické stretnutie Trumpa a Zelenského v Bazilike svätého Petra počas pohrebu pápeža Františka ukázalo, aký silný vplyv môže vyvinúť Vatikán ako sprostredkovateľ.  Vatikán sa v tom čase nachádzal v stave sedisvakancie, takže účinok zostal spočiatku obmedzený na symbolickú rovinu. Teraz je Petrova stolica opäť obsadená – pontifexom, ktorý sa zdá byť odhodlaný konať v najnaliehavejších politických otázkach súčasnosti, ale s očividnou rozvahou. Práve táto skutočnosť vnáša iskru nádeje do pochmúrneho celkového obrazu.

Zdroj: https://www.die-tagespost.de/politik/das-diplomatische-gewicht-des-vatikans-ist-gewachsen-art-263565