V nedeľu 12. mája komando džihádistov zaútočilo v čase omše na katolícky kostol v Dablo v provincii Sanmatenga na severe afrického štátu Burkina Faso.

Podľa miestnych zdrojov bol cieľom útoku 34-ročný burkinský kňaz Siméon Yampa, ktorý mal na starosti medzináboženský dialóg v miestnej diecéze Kaya.

Islamskí teroristi vyhnali z kostola ženy a deti a po zavraždení miestneho farára vybrali spomedzi jeho farníkov päť ďalších osôb, ktoré tiež chladnokrvne postrieľali.

V prvej reakcii na teroristický útok biskup diecézy Kaya, ktorej súčasťou je Dablo, informoval o veľkom zdesení v kresťanskej komunite. Zavraždení sú „mučeníkmi viery“, povedal biskup Théophile Nare, ktorý do čela diecézy nastúpil len pred dvomi mesiacmi.

Pápež František prijal správu o teroristickom útoku s veľkou bolesťou. „Modlí sa za obete, ich rodiny a celé kresťanské spoločenstvo v krajine,“ informovala Svätá stolica.

Reagoval aj generálny tajomník OSN. Antonio Guterres odsúdil čin džihádistov a vyzval všetkých občanov Burkina Faso, aby sa nenechali strhnúť pokusmi „rozsievať násilie a nesvornosť v krajine“.

Zatiaľ čo v Dablo sa v pondelok konali pohrebné obrady nedeľňajších obetí teroristov, džihádisti 13. mája zastavili mariánsku procesiu smerujúcu z dediny Singa do desať kilometrov vzdialenej obce Kayon v provincii Ban takisto na severe Burkina Faso. Matky a deťmi síce teroristi nechali odísť, ale zato popravili štyroch dospelých a zničili sochu Panny Márie. 

„Je jasné, že je tu snaha eliminovať prítomnosť kresťanov,“ uviedol biskup diecézy Kaya Théophile Nare. „Nevieme však, kto sú títo fundamentalisti, pretože k žiadnemu z útokov sa nikto neprihlásil a páchatelia konajú vždy so zahalenou tvárou.“ No páchatelia hovoria jazykom obetí a jediný prvok, ktorý možno rozoznať, je ich náboženstvo, vysvetľuje biskup Nare: „V Dablo, ako aj pri iných útokoch, obetiam povedali, že ich zabíjajú, pretože nepraktizujú pravé náboženstvo, čiže islam. A potom vystrelili na svätostánok.“

V Burkina Faso sa v uplynulých rokoch šírilo teroristické násilie, etnické napätia na miestnej úrovni a ozbrojené bandy. Za militantnými útokmi stoja hlavne džihádistické skupiny, ktoré sú napojené na teroristické skupiny Al-Kájda a „Islamský štát“. Predovšetkým na severe krajiny pri hraniciach s Mali a Nigerom dochádza medzičasom aj viackrát týždenne k útokom a únosom, pretože najmä z týchto štátov do Burkina Faso prenikajú džihádisti.

Od roku 2014 je v oblasti Sahel rozmiestnených 4 500 francúzskych vojakov v rámci protidžihádistickej operácie v spolupráci s krajinami G5 Sahel (Burkina Faso, Čad, Mali, Mauritánia a Niger). No nedarí sa im paralyzovať činnosť teroristických skupín. Od roku 2015 si násilie ozbrojencov islamistických skupín vyžiadalo takmer 400 obetí.

Všetko nasvedčuje tomu, že teroristi chcú najnovšími útokmi demonštrovať silu v krajine, ktorá bola doteraz po celom svete známa pokojným spolunažívaním rozličných etnických a náboženských skupín. Podľa ústavy je Burkina Faso sekulárnym štátom, ktorý nepriznáva nijakému náboženstvu privilégiá a svojim občanom garantuje náboženskú slobodu. Približne polovica tohto severoafrického štátu s dvadsiatimi miliónmi obyvateľov sa hlási k islamu. Kresťania majú tridsaťpercentný podiel na obyvateľstve, dominujú katolíci.

Al-Kájda aktívna hlavne v severoafrických štátoch ako Alžírsko a Tunisko, nigérijská teroristická milícia „Boko Haram“ a somálska milícia Al-Šabáb sú tromi tvárami islamského teroru v Afrike. Aj keď tieto skupiny nejako úzko nekooperujú, sledujú rovnaký cieľ: zriadenie islamského teokratického štátu v Afrike. Tragické je to, že predovšetkým bezperspektívnosť ľudí v Burkina Faso sa stáva živnou pôdou pre islamistické teroristické bunky.