Celková čiastka
Zostávajúci čas
Európsky súd pre ľudské práva odsúdil Turecko a rehabilitoval dvoch duchovných Konštantínopolského ekumenického patriarchátu. Podľa názoru súdu boli porušené ich základné práva. Konkrétne ide o dvoch grécko-pravoslávnych duchovných, ktorí už pred približne 15 rokmi pôsobili v správnych radách nadácií vo vlastníctve menšín v Istanbule, ale na základe rozhodnutia tureckého Generálneho riaditeľstva pre nadácie boli odvolaní zo svojich funkcií. Turecké orgány argumentovali, že ako duchovní nemôžu súčasne zastávať administratívne pozície v nadáciách. Následný súdny spor trval približne 15 rokov.
Keďže cirkvi v Turecku nie sú uznávané ako subjekty verejného práva, pre cirkevné školy, nemocnice i bohoslužobné miesta musia byť zriadené „náboženské nadácie“ ako nosné organizácie. Obaja duchovní boli v roku 2011 zvolení do správnej rady nadácie grécko-pravoslávneho chrámu Nanebovstúpenia Pána v Ypsomatheia, čo je istanbulská štvrť Samatya. Nadácia Ypsomatheia podala 16. decembra 2011 volebné dokumenty na tureckom Generálnom riaditeľstve pre nadácie. 5. marca 2012 však riaditeľstvo rozhodlo, že oboch duchovných vylúči zo správnej rady z dôvodu ich duchovného statusu. Generálne riaditeľstvo sa pritom odvolalo na Lausannskú zmluvu z roku 1923. Podľa Generálneho riaditeľstva duchovní nemajú právo zastávať administratívne pozície v takýchto nadáciách. Len laickí členovia grécko-pravoslávnej cirkevnej obce sa smú zúčastňovať na zasadnutiach riadiacich orgánov týchto nadácií a smú byť do nich volení.
Sťažovatelia podali odvolanie na súde a argumentovali, že nariadenie o nadáciách neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by duchovným zakazovalo pôsobiť v správnych radách menšinových nadácií. V prvostupňovom konaní im turecké súdy dali za pravdu a skutočne nenašli žiadny právny základ na vylúčenie duchovných zo správnych rád.
Generálne riaditeľstvo pre nadácie sa však proti tomuto rozhodnutiu odvolalo a prípad sa nakoniec dostal pred tureckú Štátnu radu. Tá rozhodla, že takéto spory majú riešiť civilné súdy, a nie správne súdy. Tento vývoj viedol k zdĺhavému súdnemu sporu v tureckom justičnom systéme. Prípad sa dostal aj pred turecký ústavný súd, ktorý v roku 2024 zistil porušenie slobody združovania z dôvodu nadmerného zdržania konania. Súd sa však nezaoberal kľúčovou otázkou, či duchovní majú právo byť volení do riadiacich orgánov nadácií.
Nakoniec sa obaja duchovní obrátili na Európsky súd pre ľudské práva vo francúzskom Štrasburgu. 25. mája súd rozhodol, že došlo k porušeniu slobody združovania, ako aj k porušeniu slobody náboženského vyznania. Súd konštatoval, že žalobcom bola znemožnená práca v nadáciách, ktoré spravujú chrámy, školy a ďalšie zariadenia grécko-pravoslávnejj komunity v Istanbule.
Súd dospel k záveru, že turecké orgány nepredložili dostatočný a dostatočne jasný právny základ na vylúčenie dotknutých osôb z riadiacich orgánov nadácií vo vlastníctve menšín. Vylúčenie oboch duchovných zo správy grécko-pravoslávnych nadácií navyše predstavuje neoprávnený zásah do ich práv podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach.
Súdny dvor okrem toho nariadil, aby Turecko každému sťažovateľovi vyplatilo odškodnenie vo výške 2000 eur a uhradilo súdne trovy a výdavky vzniknuté počas konania.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810
Po-Pia 09:00-15:00
Facebook
Instagram