Celková čiastka
Zostávajúci čas
Gruzínsky pravoslávny patriarcha Šio III. a gruzínsky prezident Micheil Kawelašvili zdôraznili kresťanské korene Gruzínska, ktoré sú rozhodujúce pre národnú identitu krajiny. Vyjadrili sa tak na konferencii v gruzínskom hlavnom meste Tbilisi, ktorá bola venovaná výročiu 1 700 „rokov kresťanstva v Gruzínsku“. Patriarcha Šio privítal na konferencii mnohých vysokopostavených politických predstaviteľov – okrem prezidenta aj premiéra Irakliho Kobachidzeho – ako aj vysokopostavených cirkevných predstaviteľov.
Gruzínsko patrí spolu s Arménskom medzi najstaršie kresťanské štáty na svete. Presné datovanie je medzi historikmi predmetom diskusie; cirkev vychádza z roku 326, keď kráľ Mirian III. vyhlásil kresťanstvo za štátne náboženstvo.
Patriarcha Šio vo svojom úvodnom prejave zdôraznil historickú polohu Gruzínska na križovatke rôznych kultúr a civilizácií. Jeho krajina a cirkev prispeli svojím dielom k duchovnému dedičstvu celosvetového kresťanstva. Patriarcha zdôraznil kresťanské princípy „lásky k Bohu a k blížnemu, milosrdenstva, zodpovednosti, spravodlivosti, tolerancie a úsilia o mier medzi ľuďmi“. Tieto kresťanské hodnoty sa v Gruzínsku za posledných 1 700 rokov nezmenili.
Šio okrem toho zdôraznil význam rodiny pre spoločnosť: „Rodina je prostredie, v ktorom sa človek učí láske, lojalite, zodpovednosti, rešpektu a starostlivosti o druhých.“
Aj prezident Kawelašvili vo svojom úvodnom prejave zdôraznil prínos kresťanstva pre národnú identitu Gruzínska a jeho kultúrne dedičstvo. Gruzínsko je geografickým mostom medzi Východom a Západom a miestom stretávania rôznych kultúr. Napriek stáročným zahraničným inváziám a imperiálnym ambíciám si Gruzínsko zachovalo svoju kultúrnu a náboženskú rozmanitosť a zároveň si dokázalo uchovať svoju národnú a duchovnú identitu.
Prezident vo svojom prejave osobitne vyzdvihol aj úlohu Gruzínskej pravoslávnej cirkvi pri zachovávaní národnej identity krajiny: „V našich najtemnejších historických chvíľach a v obdobiach národného ohrozenia to bola práve materská cirkev, ktorá zjednotila národ a chránila gruzínsky jazyk a historickú pamäť.“
Kawelašvili, rovnako ako patriarcha, zdôraznil kresťanské princípy súcitu, spravodlivosti, úcty k ľudskej dôstojnosti a lásky k blížnemu. A podobne ako Šio III. aj prezident vyzdvihol význam rodiny a opísal ju ako základný kameň národnej jednoty a odolnosti Gruzínska.
Gruzínsko sa v posledných rokoch opäť vzdialilo od svojho kurzu zbližovania s EÚ. Štatút kandidátskej krajiny EÚ bol tejto krajine s 3,7 miliónmi obyvateľov udelený až koncom roka 2023, potom, čo krátko po začatí ruskej útočnej vojny proti Ukrajine vo februári 2022 podala žiadosť o vstup do EÚ. Súčasná vládna strana „Gruzínsky sen“ pod vedením Irakliho Kobachidzeho však od roku 2024 sleduje proruský kurz. Proces pristúpenia Gruzínska k EÚ je opäť pozastavený.
Gruzínska pravoslávna cirkev v poslednom čase opakovane kritizovala vývoj na Západe. Ide napríklad o legislatívne iniciatívy, ktoré sa týkajú rodiny alebo hnutia LGBT. Naproti tomu sa oceňuje súčasná gruzínska legislatíva, ktorá chráni tradičné rodinné hodnoty a zaručuje ochranu mladých ľudí pred propagandou netradičných spôsobov života. Tým sa podporuje „zdravý spoločenský životný štýl“.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810
Po-Pia 09:00-15:00
Facebook
Instagram