TopTip

Holodomor: Ukrajina chce celosvetovo informovať o sovietskej genocíde

Holodomor: Ukrajina chce celosvetovo informovať o sovietskej genocíde

V rokoch 1932 a 1933 zahynuli pod sovietskou nadvládou počas hladomoru na území dnešnej Ukrajiny najmenej štyri milióny ľudí. Táto zámerne vyvolaná katastrofa, známa ako Holodomor, bola súčasťou politiky Stalinovho režimu, ktorej cieľom bolo zničiť ukrajinský národ, ako vyplýva z publikácie Ukrajinského národného múzea, ktorú v utorok predstavili v Kyjeve. Okrem zámerného vyhladovania obyvateľstva bolo súčasťou tohto postupu aj prenasledovanie cirkví a potláčanie ukrajinskej národnej identity.

50-stranová kniha „Holodomor. Najdôležitejšie fakty“ bola predstavená na Ukrajinskej diplomatickej akadémii v Kyjeve. Je určená najmä medzinárodnému publiku a vyšla v 14 jazykoch. Podľa informácií ukrajinského ministerstva kultúry má táto publikácia prispieť aj k boju proti ruskej dezinformácii a posilniť medzinárodné uznanie Holodomoru ako genocídy.

V publikácii je organizácia hladomoru opísaná na základe konkrétnych opatrení sovietskeho režimu. V rokoch 1932 a 1933 úrady zabavili veľkú časť úrody obilia ukrajinských roľníkov, v niektorých regiónoch až 80 percent. Pri domových prehliadkach bolo zabavené aj mäso, zemiaky a iné potraviny, v niektorých prípadoch dokonca aj už pripravené jedlá. Tieto opatrenia boli často sprevádzané fyzickým násilím.

Zákon prijatý 7. augusta 1932, známy ako „zákon o piatich klasoch“, už postihoval aj zbieranie malého množstva klasov na poliach kolchozov. Za to hrozil trest smrti alebo desať rokov väzenia. Múzeum uvádza Josifa Stalina ako hlavného zodpovedného za organizáciu Holodomoru. Na jeho realizácii sa podieľal aj predseda vlády Vjačeslav Molotov a vedúci funkcionári Ukrajinskej sovietskej republiky.

Preživší sa medzitým snažili všetkými dostupnými prostriedkami zachrániť sa pred smrťou hladom. Keď boli bežné potraviny úplne zabavené, mnohí ľudia sa živili trávou, burinou, kôrou stromov, listami, žaluďmi a zvyškami rastlín. Jedli aj psov, mačky, potkany, myši a hmyz. Publikácia poukazuje na svedectvá, podľa ktorých sovietske úrady obmedzovali dokonca aj tieto možnosti prežitia: členovia konfiškačných kománd v hladujúcich dedinách údajne cielene zabíjali psov a mačky a ich mŕtvoly odnášali so sebou.

Dôsledky Holodomoru presiahli počet bezprostredných obetí. Tradičný roľnícky spôsob života bol zničený a tí, čo prežili, boli nútení vstúpiť do systému kolchozov. Podľa údajov múzea sovietsky režim manipuloval s demografickými údajmi a archívne dokumenty vyhlásil za tajné. Presný počet obetí je preto naďalej predmetom historického výskumu.

Zničenie cirkvi ako „duše národa“

Jedným z hlavných tém tejto publikácie je aj systematické ničenie ukrajinských cirkví zo strany boľševikov. Už počas takzvaného Červeného teroru v rokoch 1918 a 1919 bolo zavraždených najmenej 1 500 duchovných. Cirkevné vydavateľstvá a teologické vzdelávacie inštitúcie boli zatvorené, kláštory zrušené a náboženské združenia zakázané. Do roku 1931 komunisti zatvorili približne 80 percent dedinských chrámov na Ukrajine. Len v Kyjeve bolo v 20. a 30. rokoch 20. storočia zničených 49 kresťanských chrámov.

Obzvlášť postihnutá bola Ukrajinská autokefálna pravoslávna cirkev, ktorá pod vedením metropolitu Vasyla Lipkivského tvorila centrum ukrajinského náboženského a národného života. Komunistický režim údajne s pomocou vlastných agentov spôsobil rozkol v cirkvi. V januári 1930 niektorí cirkevní hodnostári vyhlásili jej „samorozpustenie“. Lipkivský bol 27. novembra 1937 zastrelený vo väzení Lukjanivska v Kyjeve, miesto jeho pochovania je dodnes neznáme.

Význam ničenia cirkví pre likvidáciu ukrajinskej identity je v tejto publikácii vysvetlený na základe prác právnika Raphaela Lemkina (1900–1959). Tvorca pojmu genocída vo svojej analýze sovietskeho postupu opísal štyri kľúčové prvky: likvidáciu intelektuálov, zničenie cirkvi ako „duše“ národa, vyhladovanie roľníkov ako nositeľov národných tradícií a zmenu etnického zloženia ukrajinských území.

Aj Ukrajinská gréckokatolícka cirkev pod vedením metropolitu Andreja Šeptického sa pokúsila zorganizovať medzinárodnú pomoc pre hladujúcich. Apelovala na kresťanov po celom svete. Ukrajinské exilové organizácie sa navyše obrátili na Medzinárodný Červený kríž a Spoločnosť národov. Tieto snahy zostali z veľkej časti bez úspechu. Sovietsky zväz zároveň popieral hladomor a snažil sa diskreditovať zahraničné správy o ňom. Viedenský arcibiskup kardinál Theodor Innitzer (1875–1955) bol v roku 1933 jedným z mála predstaviteľov Západu, ktorí sa zasadzovali za obete hladomoru.

Ukrajinská ministerka kultúry Tetjana Berešna a námestníčka ministra zahraničných vecí Marjana Beca počas prezentácie zdôraznili význam medzinárodnej osvetovej činnosti. Publikácia vychádza okrem ukrajinčiny a angličtiny aj v nemčine, francúzštine, španielčine, portugalčine a turečtine. Tlač bola realizovaná vďaka podpore kanadskej vlády.

Link k publikácii: https://holodomormuseum.org.ua/en/the-history-of-the-holodomor

Podobné články

Počúvajte naživo

Potrebujeme vás!
Potrebujeme vás!
Vyzbieraných je 4356 €

Celková čiastka

6000 €

Zostávajúci čas

12 dní

Aktuálny program

počasie

Počasie podľa
P. Jurčoviča
Darujte 2% Podporte vaše rádio Chcem byť patrónom Rádia Lumen

Táto stránka používa cookies

Súbory cookie používame na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránok, na poskytovanie funkcií sociálnych médií a na vylepšenie a prispôsobenie obsahu a reklám. Viac o cookies