Katechéza pre mládež: Boh – Otec Vševládca (6)

Obraz Boha vo Svätom písme je obraz milujúceho otca. Celé dejiny vyvoleného ľudu sú príbehom Božej lásky, Božej štedrosti a vernosti tomuto ľudu. Starozákonní proroci venujú veľkú pozornosť vzdorovitej povahe a nevernosti Božieho ľudu, ktorý sa často odkláňa od dodržiavania prikázaní a „blúdi“ s pohanskými modlami.

Izrael často zrádza, ale Boh vždy zostáva verný. Pán bojuje za svoj ľud, vyvádza ich z otroctva, sýti ich, chráni ich pred nepriateľmi, nezanecháva ich na púšti, privádza ich do zasľúbenej zeme, trpezlivo čaká na ich obrátenie a prijíma ich pokánie. Boh vždy zostáva verný svojej zmluve, pretože pravá láska nikdy nezradí.

A v Novom zákone evanjelista Ján dosvedčuje, že „Boh je láska“ (1 Jn 4, 8). To znamená, že z lásky Boh Otec plodí Syna a Svätý Duch vychádza z Otca. Z tej istej lásky Najsvätejšia Trojica – Otec, Syn a Svätý Duch – tvorí všetko, čo existuje. Preto  ľudia sú obrazom, ikonou Boha-Lásky. Preto ľudia, keď milujú oddane a nezištne, vystupujú k svojmu božskému Prvoobrazu a skutočne sa stávajú sebou samými.

Vždy som mal ťažkosti chápať, ako tri osoby môžu byť jeden Boh...

Toto je tajomstvo viery, nepochopiteľné ľudskému rozumu, ale otvorené čistému srdcu (porov. Mt 5, 8). Otec, zdroj Božej lásky, nemá počiatok, ale sám je Počiatok pre ostatné osoby – Syna a Svätého Ducha. Otec večne plodí Syna a je Zdroj vychádzania Svätého Ducha. Otec je jediný Počiatok, a preto Najsvätejšia Trojica je jeden Boh.

Syn, nestvorený, ale večne zrodený z Otca, „obraz neviditeľného Boha“ (Kol 1, 15), zjavuje Otca a má rovnakú dôstojnosť ako Otec, a preto je Boh. Vtelený Boží Syn zjavuje ľudstvu Svätého Ducha, tretiu božskú osobu.

Svätý Duch večne vychádza z Otca. Prostredníctvom Synovej spásnej misie v ľudských dejinách a vo Svätom Duchu po Synovom nanebovstúpení je Boh „všade a všetko naplňuje“, ľudskej láske dáva božskú silu a ľudstvo vedie k nebeskému kráľovstvu.

Svätá Trojica je spoločenstvo osôb, neustály a bezpodmienečný dar seba samého, plnosť lásky, z ktorej všetky stvorené veci čerpajú svoju existenciu. Od Otca skrze Syna vo Svätom Duchu Božia láska udržuje celé stvorenie: povoláva k existencii, ochraňuje, uzdravuje, dáva život, inšpiruje, osvecuje, posväcuje, obnovuje, neúnavne tvorí novú zem a nového človeka – Božie dieťa, ktoré je účastné na Božom živote a je dedičom kráľovstva Božej lásky.

Takže „Trojica“ je meno pre Boha?

Áno, Najsvätejšia Trojica je jedno z mien, ktorými oslovujeme Boha. Zjavujúc sa ľudstvu, Boh zjavuje svoje meno Otca i Syna i Svätého Ducha. Meno nás odkazuje na špecifickú božskú osobu a umožňuje nám poznať Boha lepšie, mať s ním blízky vzťah. V skutočnosti osloviť niekoho jeho menom znamená pozvať ho k dialógu, otvoriť sa prítomnosti druhého, odpovedať na túto prítomnosť.

Keď sa Mojžiš opýtal Boha, aké je jeho meno, Pán odpovedal: „JA SOM, KTORÝ SOM!“ (Ex 3, 13 – 15). Tým, že sa nazval týmto menom, Boh jasne vyjadril, že je to tajomstvo, ktoré ľudský rozum nedokáže pochopiť v plnosti, lebo nie je schopný dosiahnuť počiatky bytia, ktoré sú stratené v Božej tvorivej slobode. Zjavením svojho mena Mojžišovi Boh prostredníctvom neho zároveň pozýva celý izraelský ľud k vzťahu s Ním.

Vo Svätom písme nachádzame aj ďalšie mená Boha. Navyše k Zdroju bytia – „Ja som“, sa Pán zjavuje ako Boh Milosrdný, Spravodlivý, Svätý, ako Múdrosť, Cesta, Život, Pravda, Láska. Všetky tieto mená nám odhaľujú dôležité črty jeho božskej prirodzenosti. Vidíme Boha, ktorý je ochotný odpustiť a prijať ľudí po ich pokání. Vidíme Stvoriteľa, ktorého svätosť presahuje všetku ľudskú chápavosť, a preto je vždy väčšia, než si ľudstvo dokáže predstaviť.

Zároveň – ako Múdrosť – je Pán prítomný v samom jadre ľudského života a v medziľudských a spoločenských vzťahoch. V postave Ježiša z Nazareta, vteleného Božieho Slova, Boh ukazuje ľuďom cestu k pravde, k plnosti života v nebeskom kráľovstve.

Náš Boh je Pán celých ľudských dejín. Každé zo zjavených mien Boha nám pomáha lepšie a hlbšie poznať nášho Stvoriteľa, chápať jeho plán spásy pre nás a celý svet.

Pre človeka je také dôležité pamätať, že nie je na svete sám, že vždy je nablízku niekto, kto ho miluje, kto sa o neho stará...

Boh o sebe vyhlasuje, že je „Ten, ktorý je“, teda Ten, ktorý je vždy a všade prítomný. Po stvorení sveta Pán neopúšťa svoje stvorenie, ale obklopuje celý svet a celý osud ľudstva svojou milostivou prítomnosťou. Stvoriteľ každý deň vedie celé stvorenie k čoraz väčšej celostnosti a plnosti dokonalosti.

Presne preto Boh neúnavne pôsobí v ľudských dejinách. Táto božská prítomnosť – konkrétna a priama, sprevádzajúca stvorenie, až kým nedosiahne plnosť svojej existencie – sa nazýva Božia prozreteľnosť.

Ježiš Kristus nás učí dôverovať Prozreteľnosti – prehojnej starostlivosti Stvoriteľa o svoje stvorenie, aby sme sa neznepokojovali a nenechali sa rozptyľovať, ale aby sme boli otvorení s úprimným srdcom a plne dôverovali Božej spásnej vôli. Boh je vždy nablízku. Naša dôvera v Neho mu dovoľuje podporovať náš duchovný rast a prostredníctvom nás meniť svet k lepšiemu.

Božia prozreteľnosť je plán Božej prítomnosti v dejinách ľudstva, ktorý každého jednotlivca i celé ľudské spoločenstvo vedie k ich konečnému cieľu v Bohu.

Zdroj: We walk with Christ 2023 Vybral a preložil o. Ján Krupa