Katechéza pre mládež: Ja som Pán, tvoj Boh. Jeden Boh (36)

Okrem dvoch prikázaní lásky dal Pán ľudstvu aj Desatoro prikázaní. Prečo nám dal tieto prikázania?

V čase exodu izraelského ľudu z egyptského otroctva dostal Mojžiš tabule zmluvy, na ktorých boli napísané Božie prikázania. To sa udialo na vrchu Sinaj, kde Pán uzavrel zmluvu so svojím ľudom. Toto spojenie malo posilniť ľud v skutočnej slobode. Udelením prikázaní nám Pán pripomína, že to on vyviedol Izrael z Egypta, miesta otroctva a nevoľníctva. Dodržiavanie Božích prikázaní nám pomáha, aby sme zostali slobodní a neboli otrokmi hriechu.

Božie prikázania sú veľmi jasné. Pán nás povoláva predovšetkým k vernosti. Vernosť znamená, že v našom živote nehľadáme náhradu za Boha. V priebehu dejín si ľudia sami vytvárali modly: uctievali prírodné sily, zvieratá alebo predmety, ktoré vyrobili vlastnými rukami. Niekedy sa ľudia sami vyhlásili za bohov. Ale nemyslite si, že uctievanie modiel je minulosťou! Neďaleko od toho sú mnohí ľudia, ktorí predmetom a zvyšku obyvateľstva pripisujú význam, ktorý im nie je vlastný, a robia si z nich modly. Takíto ľudia vynakladajú všetko svoje úsilie na získavanie materiálnych statkov. Pomerne často sa bohatstvo, kariéra a moc stávajú jediným cieľom ľudského života. Napriek tomu nič nemôže nahradiť Boha a urobiť nás šťastnejšími.

Prečo Boha nazývame Pán?

Slovo „Pán“ znamená „vládca, panovník, dozorca“. Keď uznávame Boha ako Pána, uznávame ho ako Pána celého nášho života. Keď si uvedomuje spojenie medzi nami a Pánom Bohom, približujeme sa k nemu a dodávame nášmu životu zmysel.

Modlárstvo bolo kedysi považované za priame porušenie prvého Božieho prikázania. A čo môže byť porušením tohto prikázania dnes?

Modlárstvom sú aj také rozšírené javy, ako je viera v horoskopy, veštenie a iné magické praktiky. Keď sa uchyľujeme k týmto praktikám, prestávame dôverovať Bohu a veriť v jeho prítomnosť a všemocnosť. Myslíte si, že karty alebo hviezdy vedia viac ako Ten, ktorý stvoril vesmír?

Keď sa oddávame okultným praktikám a ezoterike, keď konzultujeme mágov, jasnovidcov, duchovné médiá a veštcov, keď veríme na osud ako niečo nevyhnutné, porušujeme prikázanie: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa.“ Toto prikázanie porušujú aj tí, ktorí sa oddávajú rôznym novopohanským učeniam a kultom. Tvrdia, že existuje mnoho modiel, ktoré sa prejavujú skrze prírodné sily a vyžadujú si uctievanie. Špekulovaním o predkresťanských dejinách, o starovekých slovanských zvykoch a tradíciách, pričom ich vykladajú jednostranne, si kazatelia takýchto kultov získavajú stúpencov medzi ľuďmi, ktorí nemajú silnú vieru.

A čo znamenia a ľudové povery, ktoré sú veľmi populárne?

S týmito vecami treba byť veľmi opatrný, pretože často ide o veľmi bežné poverčivé predstavy. Nezdravenie sa cez prah dverí, čierna mačka prechádzajúca cez cestu, , človek s prázdnymi vedrami prechádzajúci cez cestu, viera v čary a čarodejnice, nosenie červenej nitky – to je len niekoľko príkladov veľmi bežných povier. Ak niekto verí na povery, zdôrazňuje tým, že nejaký predmet alebo nejaká činnosť môže mať hlboký vplyv na našu budúcnosť, hoci takáto sila je len v rukách Boha. Človek nemôže pripisovať nadprirodzený význam obyčajným veciam – ako keby od nich záviselo niečo v našom živote. To isté platí aj o slepej viere v sny, čo môže plodiť neopodstatnený strach alebo viesť k neuváženým činom.

Povery by sa nemali zamieňať s bežnými príznakmi prírodných javov, ktoré majú logické vysvetlenie alebo logický základ.

Úprimne povedané, niekedy sa pre mňa niektorí ľudia stávajú idolmi a ja zabúdam, že jediným zdrojom ľudského šťastia je výhradne Boh.

Pri hľadaní šťastia sa človek môže dopustiť chýb. Z pýchy sa niektorí stavajú na Božie miesto a zabúdajú, že výlučne Boh je jediným Pánom nášho života a šťastia.

Zdroj: We walk with God 2023. Preložil o. Ján Krupa