Katechéza pre mládež: Otec a matka, rodina a vlasť (5c)

Skrze svoje prikázania Pán hovorí človeku: „Staň sa ako ja.“ Každé prikázanie ukazuje, v akom zmysle a ako človek môže byť ako Boh. Štvrté prikázanie o úcte k rodičom pochádza z našej lásky k Bohu.

A kto z vás vie uviesť presné znenie štvrtého Božieho prikázania?

„Cti svojho otca i svoju matku.“

Rodičia sú základom spoločenstva nazývaného rodina. Vzťah medzi rodičmi a deťmi a medzi členmi rodiny je pozemským odrazom komunikácie osôb Svätej Trojice. Vzťah medzi rodičmi v ich láske zjavuje deťom Božiu lásku. A deti sa tiež naučia milovať.

Je to jediný dôvod, prečo by sme mali rešpektovať našich rodičov?

Sme povolaní ctiť a rešpektovať našich rodičov aj preto, lebo nás priviedli na svet a vychovali. Rodičov si ctíme aj preto, lebo nám ich dal Boh. My si ich nevyberáme, ale dostávame ich ako dar od Boha. Koniec koncov, to skrze rodičov spoznávame Božiu lásku. Keď ich milujeme, budeme schopní milovať všetkých ostatných ľudí s tou istou láskou, s akou Boh miloval nás.

Viem, že Ježiš Kristus zachovával toto prikázanie!

To je skutočne pravda, Kristus si ctil Jozefa a Máriu, bol im poslušný (porov. Lukáš 2, 51). Ježiš karhal farizejov za odmietanie starať sa o svojich rodičov (porov. Marek 7, 11 – 13).

Existuje nejaké Božie prikázanie alebo nejaké Božie slovo, ktoré hovorí o pozitívnom vzťahu medzi rodičom a dieťaťom?

Sväté písmo často hovorí o zodpovednosti rodičov za svoje deti. Najmä apoštol Pavol učí: „A vy, otcovia, nedráždite svoje deti k hnevu, ale vychovávajte ich prísne a napomínajte ich v Pánovi“ (Ef 6, 4). Lebo rodičia dostali deti ako dar od Boha. Každý človek je predovšetkým synom alebo dcérou Boha a potom dieťaťom svojich rodičov. Preto deti nie sú majetkom rodičov, ale darom od Boha. Rodičia sú povolaní starať sa o svoje deti a vychovávať ich v kresťanskom duchu. To preto sú rodičia aj deti povolaní k tomu, aby sa k sebe správali s láskou.

Zdá sa mi však, že pre osirelé deti, ktoré opustili rodičia, je veľmi ťažké alebo dokonca nemožné ctiť si rodičov...

Pravdupovediac, existujú aj nezodpovední rodičia. Príčinou sú hriechy, za ktoré nikto neprejavil pokánie, a ich následky. Napriek tomu takýchto rodičov treba bezpochyby rešpektovať – prinajmenšom za to, že svojim deťom dali život. To preto by sa deti  mali modliť za svojich rodičov. A pre nás všetkých sú osirelé a svojimi rodičmi opustené deti výzvou od Pána, aby sme im poskytli rodičovskú starostlivosť.

Niekedy je pre mňa ťažké komunikovať so svojimi rodičmi. Napriek tomu sa budem zo všetkých síl snažiť prekonať tieto ťažkosti.

Mám z teba radosť. No rád by som ti odhalil širšie horizonty chápania tohto prikázania. Je doň zasadená úcta, rešpekt, poslušnosť a láska ku všetkým autoritám a starším v živote človeka: duchovní sprievodcovia, učitelia, profesori a vládni predstavitelia.

Toto prikázanie nás tiež vyzýva, aby sme milovali svoju cirkev, vlasť, ľud, jazyk, kultúru, ktorá súvisí s rodinou a pôvodom, ako aj naše dôstojné spoločenské a národné obyčaje. Tak ako si nevyberáme svojich rodičov, tak si nevyberáme ani národ, do ktorého sme sa narodili. To je voľba samotného Pána. Ten, kto nemiluje národ, do ktorého sa narodil, ten, kto túto lásku nevyjadruje svojimi konkrétnymi činmi, nerešpektuje Stvoriteľa. Preto si zapamätajte: milovať svoj ľud, svoju vlasť – aj to je štvrté Božie prikázanie.

Sú vo Svätom písme nejaké príklady porušenia tohto prikázania?

Áno. Zjavným porušením tohto prikázania je opovážlivosť. Vo Svätom písme je opísaná v správe o Noemovi a jeho synovi Chamovi (porov. Genezis 9, 18 – 29), ktorý sa vysmieval otcovej neprístojnosti. Správa o Chamovi je poučným momentom, ktorý potvrdzuje, že deti nemajú byť sudcami svojich rodičov. Jedine Boh je oprávneným sudcom.

Prečo sú deti často v konflikte so svojimi rodičmi?

Často je príčinou konfliktu pýcha, keď sa človek povyšuje nad Boha a pohŕda svojimi rodičmi. Niekedy sa hriechu pýchy dopúšťajú obe strany, inokedy len jedna strana. A vtedy sa ničia harmonické vzťahy.

Zrazu nerozumieme svojim rodičom. Keď sa aj my sami staneme rodičmi, porozumieme im lepšie. A keď príde ten čas, môžeme súcitiť s ich zlým zdravotným stavom v starobe a, takpovediac, vymeniť si s nimi roly.

Nezabúdajme sa modliť za svojich rodičov ani po ich smrti. A okrem toho nezabúdajme ani na povinnosť starať sa o ich hroby. Aj to je plnením štvrtého Božieho prikázania.

Zdroj: We walk with Christ Preložil o. Ján Krupa