Katechéza pre mládež: Vzkriesenie mŕtvych (18)

Čo znamená očakávať vzkriesenie mŕtvych?

Podľa vyznania viery „očakávame vzkriesenie mŕtvych“, inými slovami, pripravujeme sa naň. Podľa slov Krista vzkriesenie mŕtvych sa už začalo: „Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť“ (Jn 5, 25). Ale závisí to od nášho postoja, či budeme vzkriesení „pre život“, alebo „na odsúdenie“: „Všetci v hroboch počujú jeho hlas a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie“ (Jn 5, 28 – 29).

A okrem toho Kristus hovorí o spojitosti medzi smrťou a vzkriesením pomocou nasledujúceho prirovnania: „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu“ (Jn12, 24). Vzkriesenie nastáva po smrti, tak ako klíčenie zrna nastáva po jeho zasiatí do zeme. Kristus, ktorý premohol hriech človeka, premáha aj ľudskú smrť – následok hriechu: „Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť“ (1 Kor 15, 26).

Vzkriesenie sa začína uverením a pokáním človeka, ktorý je ešte stále „pochovaný“ pod svojimi hriechmi. Sám Ježiš Kristus v podobenstve o márnotratnom synovi prirovnáva pokánie človeka ku vzkrieseniu: „Lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa“ (Lk 15, 32).

A tak „čas“ vzkriesenia, podľa slov Krista, nielenže „prichádza“, ale „už je tu“. Človek, ktorý zomrel vo svojich hriechoch, počuje „hlas Božieho Syna“ v ohlasovaní evanjelia a „počúvajúc ho“ žije z milosti Svätého Ducha. V tomto človeku zomiera „starý Adam“ („už nežijem ja“) a začína žiť nový Adam („ale vo mne žije Kristus“) (porov. Gal 2, 20). Vo svätom tajomstve krstu zrná nového života „padajú do zeme“ bežného ľudského života, ktorý sa vyznačuje pominuteľnosťou a smrteľnosťou. A tieto zasiate zrná, ako učí apoštol Pavol, musia rásť: „Seje sa porušiteľné, vstáva neporušiteľné“ (1 Kor 15, 42).

Takže sa ukazuje, že v skutočnosti neumierame?

Áno, pretože prostredníctvom viery v Krista už prechádzame zo smrti do života: „Kto počúva moje slovo a verí..., prešiel zo smrti do života“ (Jn 5, 24). V samotnej smrti dostáva človek príležitosť zbaviť sa všetkých stôp hriešnosti, ktoré bránia naplnenému životu. Na tejto „ceste“ ku vzkrieseniu sprevádzame zosnulých modlitbami, aby „cesta“ k ich vzkrieseniu bola zavŕšená požehnaným spôsobom: „Požehnaná je cesta, po ktorej dnes kráčaš, duša, lebo je pre teba pripravené miesto odpočinku“ (Prokimen pohrebného obradu).

A ako má človek chápať „vzkriesenie na odsúdenie“?

„Vzkriesenie pre život“, ktoré Kristus dáva všetkým, môže človek zredukovať na „vzkriesenie na odsúdenie“. A odsúdenie, podľa slov Krista, spočíva v tom, že „svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé“ (Jn 3, 19). Takže tí, ktorí konali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.

V deň Kristovho slávneho druhého príchodu sa konečne „prejavia“ všetky druhy skrytého zla, ktoré neobstoja voči Kristovmu svetlu. Všetko, čo je ešte skryté, bude odhalené, „lebo nič nie je skryté, čo by sa nemalo vyjaviť“ (Mk 4, 22), a bude strhnutá pokrytecká maska čnosti z každého druhu zla.

Pre „hriech sveta“ (porov. Jn 1, 29) a všetky činy Zlého bude toto odsúdenie strašné, pretože prinesie konečný rozsudok nad Zlým a bude znamenať úplnú porážku „Zlého a všetkých jeho anjelov“ a s nimi aj všetkého „potomstva Zlého“, inými slovami totalitných systémov, neľudských ideológií a foriem kultúry, ktoré ponižujú ľudí.

Nazývajú ľudia tento Boží súd strašným, pretože sa boja pekla?

Kristov druhý príchod nezmení zlých ľudí na dobrých automaticky, bez ich vedomia a súhlasu. Kristus povedal, že ak milovali tmu viac ako svetlo, potom ani svetlo ich fyzického vzkriesenia neprekoná tmu, ktorú si sami zvolili, a neprekoná ich túžbu zostať v tme. Potom sa, podľa učenia cirkevných otcov, svetlo Božieho kráľovstva stane pre nich pekelným ohňom. Božia prítomnosť po ich boku bude pre nich neznesiteľná, pretože odmietli Boha.

Peklo je voľbou tých ľudí, ktorí na Božiu lásku k nim a na spravodlivých ľudí reagujú nenávisťou a agresívnym správaním, pretože neakceptujú nijaké vzťahy. Podľa slov sv. Augustína peklom je byť zbavený života. Bytosti v pekle „existujú“, pretože Boh ich povolal k bytiu, a preto nemôžu „neexistovať“. Avšak radikálne prerušenie vzťahu s Bohom – zdrojom života – vedie k tomu, že nemajú život v sebe (porov. Jn 6, 53), ale zotrvávajú v smrti: „Boh im odníme [ich] podiel na strome života“ (porov. Zjv 22, 19).

Dúfam, že očakávanie vzkriesenia mŕtvych prináša nádej kresťanom, nie strach...

Áno. Prostredníctvom našej kresťanskej viery sa spoliehame na Kristovo pevné prisľúbenie o večnom živote: „Každý, kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života“ (Jn 5, 24). A preto dúfame vo vzkriesenie mŕtvych a očakávame ho. Naozaj, neočakávame smrť, keď nás pochovajú a zabudnú na nás, ale „vzkriesenie mŕtvych“, keď všetko dobré, čo sme začali tu na zemi, bude nielen pokračovať, ale Pán to premení na nové stvorenie.

Zdroj: We walk with Christ 2023. Preložil o. Ján Krupa