Sviatok Narodenia Pána je predzvesťou Paschy. Jasle sa chápu ako znamenie Pánovho hrobu a uloženie Dieťaťa do jasieľ je predobrazom uloženia Krista do hrobu. Myrha, ktorú priniesli mudrci, je už pomazaním pre budúci pohreb.

Ako spievame v bohoslužbách sviatku Narodenia Pána, vo vtelení sa Boh Slovo ponížil k sebaobmedzeniu v čase: „Bezpočiatočné Slovo tajomne prijíma počiatok“ a priestore: „Neobsiahnuteľný je obsiahnutý telom.“ Kristus prijal poníženosť detstva, aby vyvážil Adamovu voľbu samopovýšenia. Keď Panna do svojho lona prijala Božie Slovo, jej lono sa stalo miestom stretnutia medzi Bohom a ľudstvom. Ovečka nosila vo svojom lone veľkého Pastiera. A potom v jaskyni z Panny vyrašil Kristus – Strom života. Teraz je odstránený múr rozdelenia, ktorý oddeľoval ľudstvo od Boha a zem od neba. Nebo to oznamuje zemi prostredníctvom „hlasu hviezdy“ a „hviezdneho zástupu“ anjelov. Maštaľ sa stáva kráľovským palácom a jasle kráľovským trónom. Ježiš je spútaný v plienkach, aby odpútal ľudstvo z reťazí hriechu. Hoci ľudstvo bolo padlé, kráľovský obraz ľudstva je teraz obnovený do svojej plnosti Kristovým vzkriesením. 

Na základe nariadenia rímskeho cisára, že všetci ľudia v ríši majú byť zapísaní, sa Jozef, ktorý bol z Dávidovho rodu, vydáva s Máriou do Betlehema, rodného mesta kráľa Dávida, aby boli zaznamenaní v sčítacích zoznamoch. Tam, v jaskyni v judskom Betleheme, Mária porodila Dieťa (Lk 2, 1). Naplnili sa slová proroka Micheáša o Mesiášovi, synovi Dávidovom, ktorý príde z Betlehema (Mich 5, 1). Jozef v poslušnosti slovu, ktoré povedal Pánov anjel, dal Dieťaťu meno Ježiš, ktoré znamená Boh zachraňuje, „lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov“ (Mt 1, 21). K novonarodenému Dieťaťu prichádzajú pastieri (Lk 2, 15 – 18) a ďalej mudrci od Východu (Mt 2, 1 – 11). Skutočnosť, že mudrci – predstavitelia celého ľudstva – sa klaňajú Kristovi, poukazuje na univerzálny charakter spásy. V Božom Synovi Boh Otec ponúka spásu všetkým národom zeme.

Stvorenie radostne víta Boha v tele a prináša dary pre novonarodené Dieťa: anjeli svoj spev, nebesia hviezdu, mudrci zlato, kadidlo a myrhu, pastieri svoj údiv, zem jaskyňu, pustatina jasle, ľudstvo panenskú Matku. Tajomstvo Narodenia Pána, totiž vstup Boha do ľudských dejín, pokračuje dodnes: „Dnes zostupuje Boh na zem a ľudstvo vystupuje do neba“ (Veľké povečerie Narodenia).

Bohoslužby sviatku 

Počas dňa pred Kristovým narodením, čiže 24. decembra, dodržiavame prísny pôst až do večera. Aj štedrá večera je bezmäsitá.  

Predpoludním sa slávia Kráľovské hodinky so žalmami a úryvkami zo Starého i Nového zákona, ktoré predpovedajú alebo ohlasujú Kristovo narodenie.

Popoludní sa slávi Veľká večiereň s božskou liturgiou svätého Bazila Veľkého. Jej osem starozákonných čítaniami sa vzťahuje na Kristovo narodenie. Po nich sa spieva úryvok z Listu Hebrejom (1,1 – 2) a vianočné evanjelium podľa Lukáša (2, 1 – 20).

Po božskej liturgii kňaz uprostred chrámu pri veľkej horiacej svieci, ktorá symbolizuje novonarodené Dieťa, spolu s veriacimi zaspieva sviatočný tropár a kondák:

Narodenie tvoje, Kriste, Bože náš, prinieslo svetu svetlo múdrosti. Lebo mudrci hviezdou sa poučili klaňať sa ti ako Slnku pravdy a uznávať teba, Východ z výsosti. Pane, sláva tebe. 

Dnes Panna rodí večného Boha. Zem ako dar Neprístupnému ponúkla jaskyňu. Anjeli s pastiermi ho oslavujú. Mudrci s hviezdou k nemu putujú, lebo večný Boh z lásky k nám sa narodil ako Dieťa.

Večer sa slávi veľké povečerie s lítiou (požehnaním chleba, pšenice, vína a oleja), v niektorých farnostiach hneď aj s utierňou.

Eucharistickú liturgia sviatku Kristovho narodenia, pri ktorej kňaz používa liturgický formulár Jána Zlatoústeho, treba sláviť 25. decembra predpoludním.

Zdroj: Christ – our Pascha, čl. 192 – 195.