Na 14. nedeľu v Cezročnom období vám ponúkame zamyslenie Mons. Jána Kuboša, spišského diecézneho administrátora. 

Potom Pán vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto kam sa sám chystal ísť. A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov (Lk 10, 1-3).

Zlí sú nápadnejší ako dobrí. Preto sa zdá, akoby ich bolo viac než dobrých. Problém je v nízkej náročnosti na seba. Kto chce veľa, dosiahne málo. Kto chce málo, nedosiahne nič. Pri realizácii dobra nemožno si myslieť, že už som dostatočne náročným na seba.

Nenásytnosť vlkov môže vyvolať oprávnené obavy či strach. Ale sebavýchova, sebapretváranie a sebazdokonaľovanie sú protilátky na strach, ktorým reaguje vnútro človeka a strach premáha. Je to sila, ktorá chce premôcť nenávisť láskou, brutalitu odpúšťaním, bezočivosť slušnosťou, úškľabok úsmevom (porov. Pavol STRAUSS, Úsmev nad úsmevom, s. 81, 85).

Pred sv. prijímaním kňaz hovorí: Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta...

Práve On – Boží Baránok - nás posiela ako baránkov – nadľahčovať blížnemu ťarchu, ktorá je dôsledkom hriechov; teda sme poslaní nielenže nikomu neubližovať, ale ustavične byť pripravený priniesť obetu. Alebo lepšie nenápadnú lásku, ktorá sa vie obetovať. Amen.