Na tretiu veľkonočnú nedeľu vám prinášame zamyslenie o. Martina Kramaru, hovorcu KBS.

V Božom Slove na 3. Veľkonočnú nedeľu je zaujímavé všimnúť si slovo 
poslušnosť. Prvý raz zaznieva v čítaní zo Skutkov apoštolov: keď im 
veľkňaz zakazuje učiť v Ježišovom mene, apoštoli argumentujú, že Boha 
treba poslúchať viac ako ľudí. A dodávajú, že nielen oni sú svedkami 
Kristovho vzkriesenia, ale aj Duch Svätý, "ktorého Boh dal tým, čo ho 
poslúchajú". V ich odpovedi už vidíme ovocie skúsenosti so vzkrieseným 
Pánom. A práve túto skúsenosť v dnešnom čítaní z Jánovho evanjelia 
vlastne ešte len idú nadobudnúť. Prostredníctvom čoho? Poslušnosti. Ján 
opisuje ako najskôr poslúchajú Petra a vracajú sa k rybolovu. Akoby tým 
vraveli: "Plány s Ježišom nevyšli. Nevieme, čo ďalej: vraciame sa k 
tomu, čo sme robili v minulosti." Chcú sa venovať práci, na ktorú boli 
zvyknutí. Lenže. Hoci sa veľmi namáhajú, a hoci práve tomuto remeslu 
najlepšie rozumejú, nechytia vôbec nič. Spoľahli sa na seba, na vlastné 
sily: dalo by sa povedať, že poslúchli viac človeka, než Boha. A ten, 
ktorého predtým spoznali a tri roky sprevádzali, pri ich námahe nebol. 
Prichádza však ráno, a ktosi na brehu im dáva pokyn ešte raz spustiť 
siete. Skúseným rybárom sa to mohlo zdať nezmyselné. Ale - a to je 
zásadné: Poslúchli! Uvedomili si - ako Ján vraví Petrovi - že "to je 
Pán". No a sieť je zrazu plná veľkých rýb. Boha treba viac poslúchať, 
než ľudí: to je presne to, o čom sa presvedčili na vlastnej skúsenosti. 
My všetci sme často vo veľmi podobnej situácii. Skôr poslúchame seba 
alebo druhých, než Boha a jeho príkazy. A keď sa nám nedarí, máme 
pokušenie sa hnevať, že na nás Boh zabudol, že nám nežehná... Pritom 
riešenie je celkom nablízku. Poslúchnuť. Ale nie seba. Jeho. Na tom v 
podstate celý náš život stojí a padá. Položme si dnes jednoduchú otázku: 
čomu som viac k dispozícii: poslušnosti Bohu alebo človeku? A objavme 
radosť v tom, aké je to vlastne jednoduché: v poslušnosti tomu, ktorý ma 
stvoril, je radosť a spása!