Celková čiastka
Zostávajúci čas
Španielske benediktínske opátstvo Svätého kríža v bývalom „Údolí padlých“ neďaleko Madridu má nového opáta. Madridský arcibiskup José Cobo udelil požehnanie Alfredovi Marotovi Herranzovi pre vedenie rehoľnej komunity. Informovala o tom 31. júla nemecká tlačová agentúra KNA s odvolaním sa na španielske médiá. Podľa týchto informácií arcibiskup novému opátovi pripomenul, že „zmierenie je plodnejšie než víťazstvo“ a že „zmierenie je možné, ak je v centre Kristus“. Madridský kardinál požiadal Marota, aby kláštor udržal „slobodný od ozvien svetových konfliktov“ a politických sporov a premenil ho na „dom zmierenia“.
Cobosova prosba adresovaná novému opátovi, aby sa správal menej ako politik a viac ako duchovný, má konkrétny dôvod. Bývalé „Údolie padlých“ a jeho benediktínsky kláštor sú už celé roky v centre politických debát a sporov.
Pučový generál a neskorší diktátor Francisco Franco (1939–1975) dal v rokoch 1940 až 1958 postaviť baziliku v „Údolí padlých“ ako mauzóleum pre svoj posledný odpočinok. Tento projekt sa realizoval z veľkej časti s využívaním práce politických väzňov,. Na Francov príkaz boli v múroch kostola anonymne pochované aj desiatky tisíc vojakov, ktorí padli v občianskej vojne.
Medzi nimi boli aj desaťtisíce republikánov – čo mnohí pozostalí odporcovia režimu dodnes vnímajú ako poníženie; aj preto, že „Údolie padlých“ s Francovým hrobom sa v uplynulých desaťročiach stalo skutočným pútnickým miestom pre španielskych post-fašistov. Bazilika sa tak stala symbolom doteraz nespracovanej diktátorskej minulosti a ocitla sa v hľadáčiku španielskej ľavicovej vlády. V roku 2019 nechala španielska vláda odstrániť pozostatky diktátora z baziliky.
V roku 2022 ľavicová vláda navyše premenovala „Údolie padlých“ na „Údolie Cuelgamuros“ a začala s vyhľadávaním a exhumáciou republikánskych vojnových obetí, ktoré boli pochované v týchto múroch. Plánovala sa premena baziliky na pamätné a dokumentačné centrum, čo viedlo k dlhoročnému sporu medzi vládou a rehoľnou komunitou. Až pred niekoľkými mesiacmi sa po sprostredkovaní Vatikánu dosiahol kompromis, hoci medzi rehoľou a vládou stále pretrvávajú početné názorové rozdiely ohľadom budúcnosti tohto miesta.
Španielska občianska vojna prebiehala od 17. júla 1936 do 1. apríla 1939. Proti sebe v nej bojovali republikáni (čiže ľavicová vláda) a nacionalisti (čiže pravicoví povstalci pod vedením generála Francisca Franca).
Španielska občianska vojna vznikla po vojenskom prevrate, ktorý viedli nacionalisti proti demokratickej republike. Skončila sa víťazstvom nacionalistov a nastolením dlhoročnej diktatúry generála Franca. Často sa považuje za predohru druhej svetovej vojny, pretože do nej zasahovali mocnosti.
Nacionalisti boli podporovaní nacistickým Nemeckom a fašistickým Talianskom (poskytli zbrane a vojakov). Republikánov podporoval Sovietsky zväz a medzinárodné brigády (dobrovoľníci vrátane Čechoslovákov). Konflikt si vyžiadal stovky tisíc životov a priniesol obrovské utrpenie civilnému obyvateľstvu.
Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2600827/neuer-abt-fuer-kloster-in-spaniens-tal-der-gefallenen
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810
Po-Pia 09:00-15:00
Facebook
Instagram