Z kardinálov, ktorí stoja na čele nejakého úradu vo Vatikáne, je Kurt Koch posledným, ktorého vymenoval ešte pápež Benedikt XVI. A keďže pápež František v roku 2017 nepotvrdil nemeckého kardinála Gerharda Ludwiga Müllera v úrade prefekta Kongregácie pre náuku viery, Švajčiar je posledným nemecky hovoriacim kardinálom prefektom v Rímskej kúrii. Koch sa 15. marca dožil 75 rokov.

Niekdajší bazilejský biskup a súčasný šéf Dikastéria pre napomáhanie jednoty kresťanov je vítaným hosťom a kazateľom medzi konzervatívnymi katolíkmi v nemecky hovoriacich krajinách. Niekedy využíva tieto príležitosti na obranu tradičnej katolíckej náuky a varuje pred omylmi. Spravidla to však robí menej polemicky než ostatní konzervatívci. Vo svojom prejave kardinál Koch takmer vždy spája vecnú jasnosť s jemným tónom.

To však nie je jediný dôvod, prečo si ho pápež František podržal dlhšie ako ktoréhokoľvek iného prefekta kúrie: Švajčiar Koch vďaka svojim teologickým skúsenostiam a rozsiahlej sieti partnerov na dialóg v iných kresťanských cirkvách a konfesiách, ako aj v judaizme, je pre pápeža stávkou na istotu. Kardinál Koch nezriedka musí dodatočne poopraviť prílišné alebo nediplomatické vyjadrenia pápeža smerom k iným cirkvám.

Niekedy sa mu to napriek všetkému úsiliu nepodarí. Napríklad v mesiacoch po útoku Hamasu na Izrael 7. októbra 2023, keď sa pápež príliš jednoznačne postavil na stranu Palestínčanov podľa názoru mnohých Židov. Náboženský dialóg Katolíckej cirkvi so židovstvom – ktorý tiež spadá do Kochovej kompetencie – sa v dôsledku toho takmer úplne zastavil a ani trpezlivý švajčiarsky kardinál to nedokázal napraviť.

Teraz kardinál Koch dúfa v 60. výročie koncilového vyhlásenia Nostra aetate (čítaj etáte) v októbri. V tomto dokumente Katolícka cirkev v roku 1965 postavila svoj vzťah k judaizmu na nový, rešpektujúci základ. Na to chce kardinál Koch nadviazať a oživiť dialóg.

Šikovnosť v cirkevnej diplomacii a teologická intuícia pápežského ministra pre ekumenizmus budú potrebné aj pri ďalšom tohtoročnom výročí. V máji si kresťanské cirkvi Východu a Západu chcú spoločne pripomenúť Nicejský koncil, ktorý sa zišiel presne pred 1 700 rokmi.

Vtedy sformulované vyznanie viery je dodnes spoločným základom takmer všetkých kresťanských cirkví. Využiť túto príležitosť na podporu jednoty kresťanov nie je ľahká úloha – najmä preto, že v súčasnosti sú si cirkvi vzdialené viac ako kedykoľvek predtým, najmä v morálno-teologických a antropologických otázkach.

K tomu sa pridáva prebiehajúca diskusia o dátume Veľkej noci, ktorá pre odlišné kalendáre na Východe a Západe zriedkavo pripadá na rovnaký deň. Pápež František je pripravený vyhovieť východným cirkvám v rámci veľkolepého gesta jednoty v tejto otázke – ale kardinál Koch chce zabrániť tomu, aby sa tým urazili jeho protestantskí bratia a sestry. Väčšina z nich sa totiž chce držať „západného“ dátumu Veľkej noci.

Kochovi však leží na srdci iná večná otázka ekumenizmu: konečne chce presadiť reformu pápežstva, ktorú pred 30 rokmi inicioval pápež Ján Pavol II. encyklikou Ut unum sint.

Vo svojej recenzii z roku 2024 s názvom „Rímsky biskup“, ktorá vzbudila veľkú pozornosť aj v iných cirkvách, kardinál Koch vysvetlil, že už dnes je možná taká forma pápežského primátu, ktorý by ako „služba jednoty“ bola prijateľný aj pre mnohé iné kresťanské cirkvi a spoločenstvá. A keďže František vždy vnímal svoj úrad ako úrad „biskupa Ríma“, pápež z Argentíny a kardinál zo Švajčiarska ťahajú pri tomto dôležitom úsilí za jeden povraz.

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2457460/kumene-minister-des-papstes-wird-75