Zvyčajne uplynie niekoľko dní, kým sa katolícka biskupská konferencia v USA vyjadrí k spoločenským udalostiam a politickému dianiu – ak vôbec. Predovšetkým k vyjadreniam a rozhodnutiam amerického prezidenta Donalda Trumpa sa biskupi doteraz väčšinou radšej nevyjadrovali. Teraz je to však inak: necelých 24 hodín po smrteľnej streľbe na ošetrovateľa Alexa Jeffreya Prettiho vydal predseda biskupskej konferencie, arcibiskup Paul Coakley, vyhlásenie.

V ňom sa nachádza výzva, aby sa „všade tam, kde je ohrozený mier, zachoval pokoj, správalo sa rozvážne a rešpektoval sa ľudský život“. Coakley adresoval zreteľné slová štátnym orgánom. Tie sú v službách spoločného dobra a nesú zodpovednosť za ochranu blaha ľudí. Arcibiskup však nespomenul konkrétne imigračný úrad ICE.

Coakley ďalej uviedol: „Ako národ sa musíme zjednotiť v dialógu a odvrátiť sa od dehumanizujúcej rétoriky a činov, ktoré ohrozujú ľudský život.“

37-ročný Pretti bol v sobotu zastrelený federálnym agentom pohraničnej polície v Minneapolise. Je to už druhá obeť za posledné dva týždne. Začiatkom januára agent ICE zabil v jej aute neozbrojenú matku Renée Goodovú. Obaja zomreli počas „Operation Metro Surge“, na ktorú Trump vyslal do liberálneho mesta 3 000 maskovaných federálnych agentov.

Okolnosti streľby na Prettiho zostávajú nejasné. Federálne orgány hovoria o sebaobrane. Videozáznamy ukazujú, ako policajt odzbrojil muža ležiaceho na zemi krátko predtým, ako bol Pretti zastrelený. Pretti mal zbrojný preukaz. Svedkovia tvrdia, že chcel pomôcť žene, ktorú napadli agenti ICE.

Aj v Minneapolise reagoval arcibiskup Bernard Hebda okamžite: V nedeľu bola katedrála otvorená dlhšie ako zvyčajne pre všetkých, ktorí hľadali pokojné miesto na rozjímanie. Strata ďalšieho života uprostred napätia, ktoré zachvátilo Minnesotu, by mala všetkých prinútiť zamyslieť sa nad tým, čo môžu urobiť, aby obnovili Pánov mier, povedal podľa správy.

Arcibiskup Hebda vyzval, aby sme svoje srdcia oslobodili od nenávisti a predsudkov. Tie nám totiž bránia vidieť sa navzájom ako bratov a sestry. „To platí pre našich susedov bez trvalého pobytu rovnako ako pre našich volených predstaviteľov a pre mužov a ženy, ktorí majú ťažkú úlohu presadzovať naše zákony,“ povedal arcibiskup Hebda.

Kritika postupu imigračnej polície je súčasťou rastúceho odcudzenia amerických biskupov od Trumpovej vlády. Už týždeň predtým vedúci cirkevní predstavitelia ostro kritizovali zahraničnú politiku prezidenta – je to pozoruhodný krok, ktorý ukazuje, ako sa mení postoj cirkvi.

Kardináli Blase Cupich (Chicago), Joseph Tobin (Newark) a Robert McElroy (Washington) v spoločnom vyhlásení priamo odkazovali na Trumpove vyhrážky voči Grónsku a intervenciu USA vo Venezuele. „Odmietame vojnu ako nástroj na presadzovanie úzkych národných záujmov,“ uviedli. Vojenské akcie by mali byť považované len za „krajné riešenie v extrémnych situáciách, nie za bežný nástroj národnej politiky“.

Zatiaľ čo predseda amerických biskupov Coakley patrí k konzervatívnemu krídlu americkej cirkvi, traja kardináli boli považovaní za blízkych spojencov pápeža Františka. Zúčastnili sa konkláve, ktoré v máji 2025 zvolilo pápeža Leva XIV. Je pozoruhodné, že konzervatívny arcibiskup Timothy Broglio sa pripojil k ich kritike a v niektorých bodoch ju ešte prekonal.

Bývalý predseda biskupskej konferencie a vedúci vojenskej duchovnej služby pre britskú televíziu BBC povedal, že neexistuje morálne ospravedlnenie pre inváziu do Grónska. Nedokáže „rozpoznať žiadne okolnosti, za ktorých by to bolo možné“. Vojaci, ktorí dostali nespravodlivé rozkazy, ich môžu odmietnuť. „Prísne vzaté, odmietnutie takého rozkazu by bolo morálne prijateľné,“ povedal Broglio. Toto vyhlásenie sa dostalo na titulné stránky novín aj preto, lebo ako duchovný amerických ozbrojených síl uprednostnil rozhodnutie svedomia pred vojenskou poslušnosťou.

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2548921/nach-toedlichen-schuessen-donald-trump-im-gegenwind-der-us-bischoefe