V piatu veľkopôstnu stredu večer Byzantská cirkev slávi dojemnú kajúcu bohoslužbu s prostráciami, ktorú rusínsky ľud pozná pod označením Poklony. Tieto dojímavé obrady sa slávia v liturgickom rámci veľkopôstnej utierne a sú sústredené okolo Veľkého kánona svätého Andreja Krétskeho (zomrel v roku 740). Kánon pozostáva z 250 tropárov, ktoré sú rozdelené do deviatich piesní, pričom po každom tropári sa robí prostrácia (cirkevnoslovansky: poklon – hlboká poklona tvárou až po zem). Preto táto kajúca bohoslužba dostala ľudový názov: Prostrácie alebo Poklony.

Veľký kánon je rozsiahlou zásobárňou biblických tém a asketického učenia raných Otcov Cirkvi. Aby sme plne pochopili jeho duchovný význam a krásu, musíme niečo vedieť o dejinách tejto slávnej „poémy pokánia“.

Veľký alebo Kajúci kánon zložil svätý Andrej Krétsky, jeden z najväčších byzantských hymnografov 8. storočia. Narodil sa okolo roku 660 v sýrskom Damasku. Po púti do Svätej zeme sa rozhodol, že tam zostane a stane sa mníchom v slávnom Monastieri svätého Sávu Posväteného blízko Jeruzalema. Vďaka svojmu literárnemu nadaniu a pravej kresťanskej nábožnosti sa čoskoro stal tajomníkom jeruzalemského patriarchu.

Okolo roku 685 ho poslali na misiu do Konštantínopolu, kde sa stal diakonom v slávnom chráme Hagia Sofia. V tomto období svätý Andrej zaviedol do Konštantínopolskej cirkvi mnoho liturgických zvykov z Jeruzalema. V hlavnom meste Byzantskej ríše sa stal takým populárnym a vplyvným, že okolo roku 700 bol vymenovaný za arcibiskupa dôležitého stolca v meste Gortyna na ostrove Kréta.

Svätý Andrej Krétsky sa vyznamenal ako rečník aj ako hymnograf. Dvadsaťdva z jeho publikovaných homílií a chválorečí dokazuje, že bol prinajmenšom pozoruhodným ak nie „najlepším“ byzantským rečníkom tej doby. Andrej však vynikal najmä ako liturgický básnik a hymnograf a svojimi inšpiratívnymi hymnami výrazne prispel ku kráse byzantskej liturgie. Máme zaznamenaných dvadsať z jeho stichír (idiomela) a 111 irmosov. Jeho hlavným prínosom však bolo skladanie liturgických poém nazývaných kánony (grécke slovo kanón – pravidlo, norma). Doposiaľ bolo publikovaných dvanásť z jeho kánonov a mnoho ďalších zatiaľ nebolo vydaných.

Byzantská hagiografia pripisuje svätému Andrejovi vynájdenie samotného kánona, hoci podobné liturgické poémy existovali v Jeruzaleme už od čias svätého Sofrónia (zomrel v roku 638). Ale až svätý Andrej Krétsky rozvinul kánon do jeho úplnej podoby a liturgickej dokonalosti. Z tohto dôvodu je Andrej oprávnene považovaný za otca kánona.

Ako neoddeliteľná súčasť byzantskej utierne je kánon komplexnou kompozíciou podľa určitých pravidiel. Zvyčajne sa skladá z deviatich chválospevov nazývaných piesne (ódy). Každá pieseň sa skladá z troch alebo viacerých tropárov (krátkych poetických liturgických hymnov). Prvý tropár piesne sa nazýva irmos (gréc. heirmos – spojovací článok, spojivko), keďže svojou melódiou spája všetky tropáre jednej konkrétnej piesne. Irmos potom slúži ako vzorová melódia pre všetky tropáre danej piesne.

Deväť piesní kánona je vymodelovaných podľa deviatich piesní, ktoré sa nachádzajú vo Svätom písme (cantica biblica) a vo všeobecnosti chvália Boha za jeho dobrodenia. Pri komponovaní kánona bol každý hymnograf, bez ohľadu na zámer oslavy, povinný – ako pravidlo (kánon) – urobiť v irmose každej piesne nejakú narážku na biblický vzor (pieseň). Číslo deväť je symbolické číslo, predstavuje deväť anjelských zborov, ktoré v nebi dňom i nocou chvália Boha (porov. Pseudo-Dionýz, O nebeskej hierarchii, v P.G. 3, 119n.).

Kánony oslovovali ľudí ani nie tak veľmi svojou poetickou formou, ale skôr svojím biblickým a duchovným obsahom. Predĺžená melódia tropára dojímala kresťanské duše, ale práve jednoduché posolstvo tropárov osvecovalo mysle veriacich a ukazovalo im spôsob skutočného kresťanského života. Tak sa byzantské hymny stali skutočnou školou kresťanskej nábožnosti, duchovných cvičení a čnostného života. A taký je aj Veľký alebo Kajúci kánon svätého Andreja Krétskeho, ktorý je niektorými autormi nazývaný Kráľ kánonov.

Kajúci kánon svätého Andreja Krétskeho je nazývaný Veľký nielen pre svoje vznešené myšlienky a veľký penitenciálny účinok na kresťanskú dušu, ale aj pre svoju dĺžku. Zatiaľ čo obvyklé kánony sa skladajú najviac z 32 až 36 tropárov, Veľký kánon má až 250 tropárov a každý tropár obsahuje nejakú novú myšlienku alebo podnetný nápad. Ich smútočná melódia v kombinácii s toľkými poklonami a prosbami o Božie milosrdenstvo (nepretržite sa opakuje refrén: „Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou!“) len zintenzívňuje kajúci charakter kánona a pohýna dušu k úprimnému obráteniu („metanoia“) a kajúcnosti, ako to uvádza svätý Andrej v prvej piesni:

„Príď, biedna duša, so svojím telom k Stvoriteľovi všetkého a vyznaj sa mu. Do budúcnosti sa zdržuj svojich predchádzajúcich bláznivých skutkov a obetuj Bohu svoje slzy v pokání.“ (porov. Pieseň I, 2)

Aby dosiahol tento cieľ, svätý Andrej zhromaždil podnetné príbehy a príklady zo Starého a Nového zákona a na ich pozadí ako na plátne majstrovsky namaľoval príbeh pádu, žalostného pokánia a obrátenia kresťanskej duše. Veľký kánon ako celok je dôkladným spytovaním svedomia a generálnou spoveďou:

„Duša moja, prebuď sa a uvažuj nad skutkami, ktoré si vykonala, predlož ich pred svoje oči a nech slzy stekajú po tvojich lícach: potom smelo vyznaj Kristovi všetky svoje skutky a myšlienky a budeš ospravedlnená“ (porov. Pieseň IV, 3). Teraz sa kajúca duša môže obrátiť späť k Bohu a s plnou dôverou vyznať:

„Vyznal som ti tajomstvá svojho srdca, Sudca môj, zhliadni na moju pokoru, všimni si moje súženie a teraz sa venuj môjmu súdu; no zo svojho nesmierneho súcitu, Bože našich otcov, zmiluj sa nado mnou!“ (porov. Pieseň VII, 2)

Pri tom všetkom veľká zásluha Kajúceho kánona spočíva v tom, že nenecháva hriešnu dušu v zúfalstve alebo beznádeji. Posilňovaním hriešnikovej dôvery v nekonečné Božie milosrdenstvo vedie hriešnika k vyznaniu svojich hriechov:

„Hoci som zhrešil, Spasiteľ, viem, že si plný milosrdnej lásky. Trestáš s milosrdenstvom a súdiš so súcitom. A teraz, keď ma vidíš plakať, bežíš mi naproti ako otec, ktorý prijíma späť svojho márnotratného syna.“ (porov. Pieseň I, 12)

V Prológu (Synaxarion) pre tento deň nachádzame krásny opis skutočného významu tohto inšpiratívneho kánonu:

„V tento deň podľa starobylej tradície spievame Veľký kánon kajúcnosti a modlíme sa: „Ukáž nám cestu kajúcnosti, Ježišu, keď spievame veľký kánon na tvoju počesť.“

„Toto je skutočne najväčší zo všetkých kánonov, ktorý bol skvele a umelecky zložený naším otcom medzi svätými, Andrejom, arcibiskupom Kréty ... S prispením z celých dejín Starého a Nového zákona zhromaždil a zostavil túto nádhernú poému, ktorej príbeh siaha od Adama až po Kristovo nanebovstúpenie a kázanie apoštolov. Vo svojom kánone povzbudzuje dušu, aby napodobňovala a nasledovala všetky dobré príklady, ktoré sa nachádzajú v posvätnej histórii, aby utekala pred všetkým, čo je zlé, a vždy sa vracala k Bohu slzami, pokáním, spoveďou a všetkými ostatnými spôsobmi, ktoré sa páčia Bohu.“

„Tento Veľký kánon je taký dlhý a tak dobre zložený, že stačí na to, aby obmäkčil aj tú najtvrdšiu dušu a podnietil ju k čnostnému životu, ak je spievaný s náležitou pozornosťou a skrúšeným srdcom.“ (porov. P.G. 97, 1361)

Trullská synoda v roku 692, byzantskými kanonistami považovaná za pokračovanie Šiesteho ekumenického koncilu z roku 681, nariadila, aby bol Veľký kánon zaradený do utierne piateho štvrtka Veľkého pôstu. Prológ (Synaxarion) podáva nasledujúce vysvetlenie:

„Keďže sa sväté obdobie Veľkého pôstu blíži k svojmu koncu a aby ľudia nezleniveli a nezačali zanedbávať svoje duchovné úsilie či sa ho dokonca úplne nevzdali, veľký Andrej ako nejaký tréner prostredníctvom príbehov Veľkého kánona, v ktorých opisuje čnosti veľkých mužov a porážku zlých, povzbudzuje veriaceho, aby sa stal dokonalejším a usilovnejším, aby o ňom platili slová, že „uháňam za tým, čo je pred mnou“ (Fil 3, 13).

Tá istá synoda nariadila, aby sa na utierni čítal Život svätej Márie Egyptskej, ktorý je pripisovaný svätému Sofroniovi Jeruzalemskému (porov. P.G . 87, 3697n). Prológ vysvetľuje: „Lebo príbeh egyptskej ženy ukazuje, aká veľká je milujúca láskavosť Boha k tým, ktorí sa celou svojou dušou rozhodnú odvrátiť od svojich predchádzajúcich hriechov.“

Zdá sa, že svätý Ján Damaský (zomrel v roku 749) nahradil čítanie Života svätej Márie Egyptskej dvoma dodatočnými tropármi, ktoré zložil pre každú pieseň na jej počesť (refrén: „Prepodobná Matka Mária, pros Boha za nás“). Ku každej piesni pridal aj tropár na počesť svätého Andreja Krétskeho (refrén: „Prepodobný otec Andrej, pros Boha za nás“). Svojimi inšpiratívnymi hymnami si priniesol radosť Cirkvi a svojou teológiou (náukou) si jasne ohlásil slávu blaženej Trojice všetkým. Preto ťa, prepodobný Andrej, pastier Kréty, velebíme ako hlásateľa tajomstiev a, sláviac tvoju pamiatku, chválime Krista, ktorý je obdivuhodný vo svojich svätých.

„Duša moja, duša moja, prebuď sa, prečo spíš? Koniec sa približuje a potom sa budeš trápiť. Vstaň teda a bdej, aby Kristus, náš Boh, ktorý je všade a všetko naplňuje, ťa ušetril.“

„Tento skutočne najväčší zo všetkých kánonov bol skvele a umelecky zložený naším otcom medzi svätými Andrejom, arcibiskupom Kréty... ktorý, žijúc tichým a svätým životom naplneným láskou k Bohu, zanechal Božej cirkvi mnoho poučných spisov, kánonov a homílií a získal si veľkú slávu svojimi chválorečami. Okrem iných diel zložil aj tento Veľký kánon, ktorý inšpiruje k veľkej kajúcnosti... ak je spievaný s náležitou pozornosťou a skrúšeným srdcom.“ (P.G. 97, 1361)

Zdroj: https://archpitt.org/poklony-the-pen-itential-services-with-prostrations-according-to-the-byzantine-rite-tradition/ Preložil Ján Krupa