Pred desiatimi rokmi – od 18. do 27. júna 2016 – sa na Kréte zhromaždil Všepravoslávny koncil. Zástupcovia desiatich autokefálnych pravoslávnych cirkví rokovali pod vedením konštantínopolského ekumenického patriarchu Bartolomeja. Zaoberali sa kľúčovými vnútrocirkevnými otázkami a vzťahmi pravoslávia so svetom. Profesor Grigorios Larentzakis, grécko-pravoslávny teológ pôsobiaci v Grazi v rozhovore pre Kathpress pri príležitosti 10. výročia zhromaždenia koncilu hovoril o „historickej udalosti“ pre pravoslávie a všetky autokefálne cirkvi.

Koncilu predchádzal desaťročný vnútropravoslávny prípravný proces, na ktorom sa podieľali všetky autokefálne pravoslávne cirkvi. Nakoniec sa len niekoľko mesiacov pred začiatkom koncilu podarilo dosiahnuť zhodu na témach, ktoré sa majú prerokovať, resp. na návrhoch dokumentov. To, že sa potom na koncile nezúčastnili štyri cirkvi, na čele s Ruskou pravoslávnou cirkvou, bolo podľa Larentzakisa úplne nepochopiteľné. Tento komplexný prípravný proces možno v každom prípade smelo označiť aj za „synodálny proces“, povedal teológ vzhľadom na synodálny proces v Katolíckej cirkvi. Pre Larentzakisa je dôležité, aby sa koncil na Kréte nezredukoval len na tých pár dní na Kréte. Rovnako je potrebné vziať do úvahy aj samotný prípravný proces.

Schválené koncilové texty obsahujú posolstvo synody Božiemu ľudu, encykliku synody a šesť schválených synodálnych dokumentov: „Význam pôstu“, „Sväté tajomstvo manželstva“, „Autonómia cirkví a spôsob jej vyhlásenia“, „Pravoslávna diaspóra“, „Vzťahy Pravoslávnej cirkvi k ostatnému kresťanskému svetu“ a „Poslanie cirkvi v dnešnom svete“.

Tieto texty majú mimoriadny význam nielen pre vnútropravoslávnu jednotu, ale aj pre vzťahy pravoslávia s inými cirkvami, resp. so svetom. Podľa Larentzakisa je hlboko poľutovaniahodné, že sa na nich nezúčastnila Ruská, Gruzínska a Bulharská pravoslávna cirkev, ako aj Antiochijský patriarchát.

V rozhovore pre agentúru Kathpress profesor vyzdvihol najmä tieto dva posledné dokumenty. Dokument o „Vzťahoch Pravoslávnej cirkvi k ostatnému kresťanskému svetu“ je podľa neho prvým celopravoslávnym dokumentom, ktorý jednoznačne a pozitívne vyznáva ekumenizmus. Za rovnako významný považuje dokument o poslaní cirkvi vo svete. Tento dokument stanovuje vyznávanie neobmedzenej dôstojnosti, ktorá prináleží každému človeku, ako základ pre pôsobenie cirkvi vo svete a tým aj pre medzináboženský dialóg.

Larentzakis sa na koncile zúčastnil osobne a patriarcha Bartolomej ho oficiálne poveril sprevádzaním nepravoslávnych koncilových pozorovateľov.

Teológ v rozhovore poukázal na značný priestor na zlepšenie, čo sa týka recepcie týchto textov, a to predovšetkým v rámci pravoslávia. Patriarcha Bartolomej pred niekoľkými dňami využil výročie koncilu ako príležitosť, aby vyzval štyri cirkvi, ktoré sa na ňom nezúčastnili, na dodatočné prijatie uznesení krétskeho koncilu. Larentzakis v rozhovore pre Kathpress privítal túto patriarchovu iniciatívu, ktorá však zatiaľ nepriniesla žiadnu odpoveď zo strany príslušnej cirkvi.

Teológ vysvetlil, že v zásade nie je vôbec žiadnym problémom, ak si cirkev, ktorá sa nezúčastnila na koncile alebo synode, dodatočne osvojí dokumenty z týchto zhromaždení. V cirkevných dejinách sa to stávalo opakovane a aj teraz by to bolo „znakom dobrej vôle a úsilia o jednotu“.

Larentzakis poukázal na niektoré úvahy v tejto súvislosti, ktoré sa objavili v Ruskej cirkvi krátko po koncile, ako by sa dalo naložiť s dokumentmi napriek neúčasti. Aj z iných cirkví občas počul hlasy vyjadrujúce ľútosť nad tým, že sa na ňom nezúčastnili. Larentzakis však musel pripustiť, že pri tom všetkom nejde o oficiálne stanoviská cirkevných vedení.

Na Všepravoslávnom koncile na Kréte sa zúčastnili hlavy patriarchátov Konštantínopola, Alexandrie a Jeruzalema, Srbskej a Rumunskej pravoslávnej cirkvi, ako aj pravoslávnych cirkví na Cypre, v Grécku, Poľsku, Albánsku a v Českej republike a na Slovensku. Celkovo bolo na mieste prítomných približne 160 oficiálnych delegátov. Medzi nepravoslávnymi pozorovateľmi bol aj vatikánsky „minister pre ekumenizmus“, kardinál Kurt Koch.

Niektoré témy či otázky boli natoľko sporné, že sa v priebehu prípravného procesu nepodarilo dosiahnuť zhodu na žiadnych návrhoch. Tieto témy sa nedostali na program koncilu. Týkalo sa to predovšetkým otázky udelenia „autokefálie“ (nezávislosti) cirkvi.

Táto otázka nakoniec v rokoch po koncile viedla aj k veľkému rozkolu medzi Moskvou a Konštantínopolom. V dôsledku udelenia autokefálie Ekumenickým patriarchátom Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny (PCU) Moskva prerušila eucharistické spoločenstvo s Ekumenickým patriarchátom a ďalšími pravoslávnymi cirkvami, ktoré uznali nezávislosť Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny. Riešenie týchto a ďalších konfliktných situácií sa v súčasnosti nezdá byť na dohľad.

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2588734/orthodoxer-theologe-konzil-von-kreta-war-historisches-ereignis