Nebola to ani štátna, ani pastoračná návšteva, ale púť, ktorú pápež Ján Pavol II. (1978–2005) podnikol začiatkom mája 2001 do Grécka, Sýrie a na Maltu. Pri príležitosti Svätého roka 2000 sa pápež pred 25 rokmi vydal po stopách Biblie – a tento formát mu otvoril ciele a prístupy, ktoré by mu v politicky zamínovanom regióne boli inak sotva možné. Ján Pavol II. navštívil štát na Blízkom východe s vtedajšou najhorúcejšou hranicou sveta: Golanskými výšinami. Uskutočnil ekumenické zblíženie s východnými cirkvami. A v Damasku 6. mája 2001 ako prvý pápež v dejinách vstúpil do modlitbovej sály mešity.

Hoci už rok predtým Ján Pavol II. navštívil v Jeruzaleme Chrámovú horu, nevstúpil tam do mešity Al-Aksá ani do Skalného dómu. Historická návšteva mešity Umajovcov v Damasku, jednej z najpompéznejších mešít na svete, mala byť novým začiatkom vo vzťahoch medzi kresťanstvom a islamom.

Naliehavým apelom pápež vyzval obe náboženstvá na vzájomný rešpekt a toleranciu. Vzťahy medzi veriacimi by mali byť určované dialógom, nie konfliktom, spoluprácou, nie odporom. Náboženstvo nesmie za žiadnych okolností podnecovať ani ospravedlňovať nenávisť a násilie.

Napriek prísnym bezpečnostným opatreniam pôsobila návšteva v obrovskej stĺpovej mešite uvoľnene. Sýrsky veľký mufti Ahmad Kuftari, ktorý bol známy svojou otvorenosťou k dialógu a vo veku 85 rokov prevyšoval pápeža o päť rokov, privítal svojho hosťa priateľsky. S pomocou svojho sekretára si Ján Pavol II. vyzul topánky. Spolu so šejkom – obaja sa opierali o palicu – vstúpil do modlitebne, ktorá bola postavená na mieste Baziliky svätého Jána Krstiteľa, zbúranej v roku 706.

Cieľom bola pamätník venovaný Jánovi Krstiteľovi. Pod malou kupolovou stavbou sa uctieva relikvia hlavy muža, ktorého kresťania považujú za predchodcu Ježiša a moslimovia si Jána ctia ako proroka. Je nimi nazývaný: „Jahja, syna Zachariáša.“ Na nádhernom nádvorí pod zlato-zelenou fasádou s vyobrazením raja pápež vyzval kresťanov a moslimov, aby spoločne pôsobili v záujme blaha ľudskej rodiny. Nemali by sa vnímať ako protivníci, ale ako partneri.

Bola to už tretia náboženská cesta pápeža na prelome tisícročí. Rok predtým putoval k Mojžišovmu vrchu na egyptskom Sinaji – a pri tej príležitosti nadviazal v Káhire nový kontakt s poprednou sunnitskou univerzitou Al-Azhar. O dva mesiace neskôr navštívil historické miesta Ježišovho života vo Svätej zemi, od Jordánu cez Jeruzalem a Nazaret až po Betlehem – a nabádal politických protivníkov k spravodlivému mierovému riešeniu.

V tretej etape sa vydal po stopách apoštola Pavla, ktorý predniesol svoj najdôležitejší prejav na Areopagu v Aténach, svoje obrátenie zažil pred bránami Damasku, kde bol aj pokrstený, a nakoniec musel pre stroskotanie lode prezimovať na Malte.

Od historickej pápežovej návštevy pred 25 rokmi sa situácia na Blízkom východe výrazne zmenila. Jána Pavla II. privítal vtedajší mladý prezident Bašár al-Asad, ktorý bol v tom čase považovaný za sľubného reformátora. Ten však priateľské privítanie pápeža spojil s tvrdými výpadmi proti Izraelu – a tým vatikánsku diplomaciu dostal do situácie, v ktorej musela hľadať vysvetlenie. Assad je po 13 rokoch občianskej vojny už minulosťou. To platí aj pre niektoré slobody, ktoré kresťanská menšina pod jeho režimom požívala.

Odvtedy sa však pohli aj zložité vzťahy medzi kresťanstvom a islamom. V roku 2006 – päť rokov po návšteve mešity Jánom Pavlom II. – regensburský prejav pápeža Benedikta XVI. so svojím historickým citátom o prorokovi Mohamedovi vyvolal v islamskom svete vlnu pobúrenia. Benedikt XVI. ju o niekoľko mesiacov neskôr dokázal upokojiť úctivou návštevou Modrej mešity v Istanbule a priateľskými stretnutiami, aj keď sa na to nezabudlo úplne.

No je nástupca pápež František v úzkej spolupráci s veľkým imámom Al-Azharu v Káhire, Ahmedom Mohammedom al-Tayyebom, dosiahol prelom vo vzťahoch medzi kresťanmi a moslimami. Pri historickom stretnutí na Arabskom polostrove podpísali obaja v roku 2019 vyhlásenie „O bratstve všetkých ľudí – Za mierové spolunažívanie vo svete“. V ňom vyzývajú na solidaritu medzi všetkými ľuďmi a požadujú „rovnaké práva pre všetkých občanov jednej krajiny, slobodu náboženstva a slobodu prejavu“.

O dva roky neskôr došlo v Bagdade k podobnému, hoci o niečo skromnejšiemu stretnutiu pápeža so šiitským veľkým ajatolláhom al-Sistanim. Prvá návšteva mešity pred 25 rokmi bola teda dôležitou etapou vo vzťahoch medzi kresťanmi a moslimami. Cesta k vzájomnému porozumeniu a náboženskej slobode sa však vzhľadom na niektoré fundamentalistické prúdy zdá byť ešte dlhá.

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2576317/vor-25-jahren-betrat-ein-papst-erstmals-eine-moschee