Lukašenkov režim 11. septembra prepustil 52 väzňov. Medzi prepustenými je mnoho politických väzňov – aktivistov, politikov, novinárov a tiež niekoľko praktizujúcich kresťanov. K prepusteniu došlo na základe diplomatického úsilia USA, ktoré na oplátku zrušili sankcie voči leteckej spoločnosti Belavia, uvalené americkou vládou v júni 2022. 

Už 21. júna Lukašenkov režim prepustil 14 politických väzňov, medzi nimi aj známeho blogera Siarhej Cichanovskeho. Stalo sa tak po tom, čo Minsk navštívil osobitný vyslanec USA pre Ukrajinu Keith Kellogg.

Medzi prepustenými kresťanmi, ktorí boli deportovaní na Litvu, sú reformovaný filozof Uladzimir Mackevič, evanjelický kazateľ Mikalaj Hila, evanjelický aktivista Zmicer Daškevič, pravoslávny politik Mikalaj Statkevič, katolícky novinár Igar Losik, bezkonfesionálny anarchista Mikalaj Dzjadok a veriaci blogger Zmicer Kazlou. Mikalaj Statkevič sa však zdráhal opustiť Bielorusko. Na bielorusko-litovskej hranici vyskočil z autobusu, ktorým mal byť deportovaný na Litvu. Po nejakom čase, ktorý strávol v neutrálnej pohraničnej zóne, ho odviedli maskovaní muži a o tri dni neskôr sa zistilo, že je späť vo väzbe.

V interview pre Deutsche Welle filozof Uladzimir Mackevič poďakoval Evanjelickej cirkvi v severnom Nemecku, ktorá počas jeho väznenia opakovane pripomínala jeho osud. Vyjadril ľútosť nad tým, že si nepamätá mená autorov listov, keďže bieloruské orgány mu zabavili všetky dokumenty a podklady.

Na tlačovej konferencii prepustených politických väzňov Andrej Krylou informoval, že medzi politickými väzňami je mnoho katolíckych duchovných. Katolícku duchovní sú pod osobitným tlakom, pretože rímskokatolícka cirkev je stotožňovaná s poľskou cirkvou. Andrej Krylou vyzval, aby sa tomuto aspektu venovala väčšia pozornosť a aby sa o tom informoval Vatikán. Krylou informoval o konkrétnych prípadoch a povedal, že obvineniam proti kňazom nemožno veriť, aj keby samotní kňazi podpísali priznanie. Krylou žiada osobitné zasadzovanie sa za prepustenie duchovných.

V rozhovore s bieloruskou organizáciou Christian Vision (Kresťanská vízia) Krylou podrobnejšie opísal podmienky väzby a situáciu dvoch rímskokokatolíckych kňazov, Henryka Akałatowicza  a Andrzeja Juchniewicza. Obaja sú väznení v tej istej trestaneckej kolónii v Bab-rujsku, v ktorej bol väznený aj Krylou. S Juchniewiczom mal Krylou len minimálny kontakt, a preto o ňom nevedel povedať veľa.

O Akałatowiczovi povedal, že bol odsúdený na základe úplne absurdných obvinení z vlastizrady. KGB na neho opakovane vyvíjalo nátlak, aby podpísal usvedčujúce dokumenty. Obviňujú ho, že do svojej farnosti vo Valožyne pozval apoštolského nuncia Ignazia Ceffaliu a odovzdal mu pamäťovú kartu s kompromitujúcim materiálom. Akałatowicz rozhodne odmietol toto obvinenie. 

Podľa slov Kryloua podmienky vo väzbe nie sú až také zlé. Akałatowicz má síce zdravotné problémy, ale nie sú až také závažné a dostáva sa mu lekárska starostlivosť. A nie je ani príliš šikanovaný, ale zato jeho korešpondencia je obmedzená na príbuzných, pretože je politickým väzňom. 

Podľa slov Kryloua sa na území trestaneckej kolónie nachádza pravoslávny kostol, ale politickým väzňom je jeho návšteva prísne zakázaná. Katolíci, ktorých je veľa, sa zhromažďujú vonku na modlitbu. Akałatowicz sa opýtal, či môže navštevovať pravoslávny kostol alebo slúžiť omše pre katolíkov, ale bolo mu to prísne zakázané. Akałatowicz verí, že len verejná pozornosť a tlak na bieloruský režim môžu priniesť zmenu, tvrdí Andrej Krylou. Preto teraz informuje o situácii politických väzňov a snaží sa upriamiť pozornosť na ich osud. 

Zdroj: https://noek.info/nachrichten/osteuropa/belarus/3928-belarus-freigelassene-politische-gefangene-berichten-von-haftbedingungen-fuer-geistliche