Rana zo straty blízkej osoby bolí. So svedectvom o prežívaní Vianoc bez manželky a o štedrosti priateľov sa s nami podelil Radovan Pavlík, riaditeľ PRE LUMEN, n. o.

„Vianoce prežijem spolu s dvomi synmi. Samozrejme smrťou manželky a vekom dospelosti synov sa zmenili aj role, ktoré dnes pri príprave sviatočného večera a sviatočnej večere máme. Zatiaľ sa z nás nikto nenaučil piecť. Preto som vďačný blízkym, že nás zásobujú vianočnými sladkosťami. Tento rok sme dostali koláčiky od mojich krstných rodičov, dvoch kolegýň a jednej pani učiteľky, ktorá učila na gymnáziu oboch synov.

Varenie kapustnice mi nerobilo problém, ale minulý rok sa jej varenia ujal starší syn a tie moje sa na ňu ani zďaleka chuťovo nechytali. Recept mi však neprezradil. Pamätám si, že prvé Vianoce bez manželky mi bol s varením pomáhať kamarát. Spolu sme spravili zemiakový šalát, pripravili rybu i rezne. Druhý rok ma zobrala kolegyňa k rodičom, ktorí ma do prípravy šalátu zasvätili. Pred rokom sme sa do jeho prípravy pustili s mladším synom a s výsledkom sme boli spokojní. 

Jedlá pripravujeme deň vopred. Na Štedrý deň už len ozdobíme stromček, čo je úloha mladšieho syna. A ja pripravím sviatočný stôl. 

Sviatočný večer začíname na cintoríne pri hrobe manželky a našich dvoch detí. Tento rok prvý raz pôjdeme aj na hrob mojej mamy, ktorá zomrela v januári a tiež starých rodičov. Modlitba nad hrobmi blízkych ma upozorňuje, že neviem, kto z nás bude o rok pri sviatočnom stole chýbať.

Po návrate z cintorína už len zohrejeme kapustnicu, pripravíme rybu a večer sa môže začať. Samozrejme pri spomienke na najbližších, ktorí nesedia pri stole s nami, máme v očiach slzy. Ale aj to patrí k životu. Máme nádej, že sa o niekoľko rokov spolu znovu zídeme. Práve pomoc priateľov s napečením nás uisťuje, že dobrý Boh sa o nás stará."