Prečítajte a vypočujte si zamyslenie na tretiu adventnú nedeľu od exercitátora našej predvianočnej rozhlasovej duchovnej obnovy Jozefa Kozáka.

Spomínam si na rozprávanie staršieho kňaza. Na jeho spomienku zo súdu. Ako farár farnosti bol vyzvaný sudcom, aby prišiel svedčiť v spore medzi dvomi ženami. V tom čase už mali byť blízkou rodinou – svokrou a nevestou. Ale krátko pred sobášom nádejný ženích zomrel.

Aj keď obe svojím spôsobom milovali toho muža – ako mama a budúca manželka – tá emočne ťažká situácia ich, žiaľ, nezblížila. Skôr naopak. Spustila medzi nimi neskutočnú ťarchu neprijatia a odsúdenia. Keďže mladý pár už istý čas žil spolu pred uzatvorením manželstva, obe si robili nárok na synove majetky.

Kňaz bol vyzvaný, aby sa vyjadril, či daný pár naozaj chcel dobrovoľne a vedome uzatvoriť manželstvo a či si pri stretnutí s nimi všimol ich komunikáciu a vzájomnú blízkosť.

Evanjelista Matúš píše:

S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom; ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.“ Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku.

Všeličo sa v živote udeje. Na niektoré situácie sa dlho pripravujeme. Nacvičujeme si ich, tešíme sa na ne. Dokonca sa ich nevieme dočkať. Iné prídu nečakane. A aj keď sme o nich niekedy azda aj počuli, nikdy sme si nemysleli, že sa môžu stať práve nám.

A práve tieto momenty neraz odhaľujú, čo sa v nás ukrýva. Alebo akí naozaj sme. Tieto náhle a často emočne i psychicky náročné okolnosti neobchádzajú ani svätých. Ani Jozefa. Evanjelista Matúš to všetko dáva do pár viet. Ale my sa pri tom pokúsime zastaviť o čosi dlhšie.

Pápež František k danému úryvku napísal: „Aby sme pochopili Jozefovo správanie voči Márii, je užitočné pripomenúť si svadobné zvyky starého Izraela. Manželstvo sa ponímalo v dvoch presne vymedzených fázach. Prvou bolo oficiálne zasnúbenie, ktoré už znamenalo novú situáciu: obzvlášť žena, hoci ešte rok žila v dome svojho otca, bola v skutočnosti považovaná za „manželku“ snúbenca. Ešte spolu nežili, ale bolo to, akoby mu bola manželkou. Druhým aktom bol presun nevesty z otcovského domu do domu ženícha.“

Práve v tomto medzičase sa Jozef dostáva do situácie, ktorú by mu nezávidel žiaden mladý ženích. Na jednej strane je krásna mladá žena, ktorú miluje. Verí, že ju pozná. Že si múdro a dobre vybral. Na druhej strane je fakt – že aj keď medzi nimi nič nebolo, ona je v požehnanom stave.

Po prvotnom zmätku, ktorý je namieste, si však môžeme všimnúť na Jozefovi niečo úžasné: jeho snahu o diskrétnosť. Nejde s danou záležitosťou von, medzi ľudí. Dnešným jazykom by sme povedali – nezdieľa to cez sociálne siete, neradí sa s umelou inteligenciou, či nerobí hlasovanie o tom, ako sa má rozhodnúť, aby ostal dobrý v očiach okolia.

Zjavne toto všetko prežíva v prvom rade vo svojom srdci, v mysli, v tichu a sám. Dáva si záležať, aby svojimi krokmi neublížil. Aby – ako sa vraví – s vodou nevylial aj dieťa. So zdravým rozumom a ovládaním vlastných túžob a impulzov umožňuje Bohu vstúpiť do tejto spletitej chvíle. Odmenou mu je nielen požehnané manželstvo s Máriou, ale aj dôvera Boha Otca, ktorý ho pozýva sprevádzať Božieho Syna - Ježiša.

Jozef nás aj týmto postojom učí, že aj keď si často myslíme, že ovplyvňujeme ostatných predovšetkým tým, čo hovoríme, zabúdame na to, že silnejšie ako naše slová si iní všímajú naše činy. Jozef svojou diskrétnosťou nielenže chráni Máriu pred potupou a hanbou, ale odkrýva aj to, aká dôležitá je diskrétnosť v živote človeka.

V Biblii je úzko spojená s múdrosťou, porozumením a schopnosťou robiť zdravý úsudok. Zahŕňa schopnosť rozlišovať, čo je vhodné a ohľaduplné aj k ostatným.

Myslím, mali by sme sa k tejto vlastni vrátiť, hovoriť o nej a rozvíjať ju.

Diskrétnosť totiž nie je slabosť; predstavuje vyzretosť a jednu z najtichších, no najkrajších foriem lásky.