Nedávno si dali zraz kresťanskí patrioti v USA: na modlitebnom stretnutí „Znovu zasvätiť 250“ (Rededicate 250). 

Na tomto niekoľkohodinovom podujatí, ktoré sa konalo v rámci osláv 250. výročia založenia Spojených štátov, sa okrem evanjelikálnych kazateľov, dvoch katolíckych biskupov, jedného židovského rabína a mnohých hudobníkov zišlo aj najbližšie okolie amerického prezidenta Donalda Trumpa. 

Minister obrany a „Boží bojovník“ Pete Hegseth, minister zahraničných vecí Marco Rubio a viceprezident JD Vance prispeli videoposolstvami, v ktorých vyzývali na návrat ku kresťanským hodnotám.

Ku koncu podujatia sa účastníkom na obrazovke objavil aj samotný Trump. 

Predniesol úryvok zo Starého zákona. V ňom Boh napomína izraelského kráľa Šalamúna, aby zostal verný jeho zákonom. V opačnom prípade vyženie Izraelitov z krajiny, ktorú im dal. 

Kritici následne vyčítali prezidentovi rúhanie. Krátko predtým sa Trump na obrázku vygenerovanom umelou inteligenciou predstavil ako Mesiáš.

Faktom je, že za prezidenta a jeho súčasnej vlády sa čoraz viac stierajú hranice medzi štátom a náboženstvom. Ako je to s vierou u samotného Trumpa, ktorý 14. júna oslávil 80. narodeniny, to zostáva nejasné.

Jeho detstvo a mladosť ovplyvnili návštevy bohoslužieb presbyteriánskeho pastora Normana Vincenta Pealea (1898–1993). Peale nazýval svoju filozofiu „sila pozitívneho myslenia“. V roku 1952 ju sprostredkoval širokej verejnosti aj vo svojom rovnomennom bestselleri. Jeho jednoduché posolstvá sa týkali skôr tohto sveta, než aby odkazovali na posmrtný život. So sebavedomím a pozitívnym myslením, sa dá prekonať každá prekážka, tak znelo Pealeho krédo.

Táto lekcia zrejme zodpovedala skúsenostiam mladého Donalda Trumpa. 

Jeho rodičia, stavebný podnikateľ Fred a matka Mary Anne, ho rovnako ako jeho súrodencov vychovávali k zameraniu na úspech a bohatstvo.

Pre tohto kresťana, ktorý sa sám označuje za bezkonfesionálneho, zostala viera v seba samého tou najdôležitejšou konštantou – a to až po najvyšší úrad v USA, v ktorom sa vyjadril: „Budem najväčším prezidentom, akého Boh kedy stvoril.“

Na sociálnych sieťach Trump oslavoval svoju návštevu Vatikánu v roku 2017 počas svojho prvého funkčného obdobia (2017–2021) tak, ako sa na neho patrí: „Stretnutie s Jeho Svätosťou pápežom Františkom je pre mňa česť na celý život. Odchádzam z Vatikánu viac než kedykoľvek predtým odhodlaný usilovať sa o mier v našom svete.

V jeho druhom funkčnom období (od roku 2025) z toho všetkého už veľa nezostalo. Naopak: vojna v Iráne odhalila zásadné rozdiely medzi Trumpom a nástupcom pápeža Františka. Pápež Lev XIV., pôvodom z USA, vyzýval na mier – a Trump za to svojho krajana vysmieval.

Už počas svojho prvého funkčného obdobia prezident doma opakovane staval katolíkov, protestantov a evanjelikálov pred dilemy svedomia. Ako sa vyrovnať s človekom, ktorý v mnohých ohľadoch akoby stelesňoval opak kresťanského posolstva – na druhej strane však Najvyšší súd USA obsadil konzervatívnymi sudcami alebo sa postavil proti liberalizácii zákonov o interrupcii?

Tieto konflikty naďalej tlejú – Trump a jeho verní stúpenci sa čoraz viac snažia využívať náboženstvo ako zbraň v boji o moc – a to aj v spore s Iránom. „Prezident Trump bol pomazaný Ježišom, aby zapálil signálny oheň v Iráne, čím vyvolá Armagedon a označí Ježišov návrat na zem,“ vyhlásil napríklad minister pre vojnové záležitosti Hegseth.

Samotný Trump bude v prípade pochybností všetko posudzovať podľa toho, čo z toho pre neho v jeho pozemskom živote kvapne. Pri príležitosti svojej druhej inaugurácie vydal špeciálne vydanie Biblie „God Bless The USA“ za cenu 69,99 amerických dolárov. Štandardný výtlačok s jeho podpisom stál až 1 000 dolárov. „Či sa Trump skutočne zaujíma o niečo iné ako o svoju vlastnú slávu a bohatstvo, na to je ťažké nájsť dôkazy,“ napísal už pred rokmi jeho životopisec Michael D'Antonio.