Na Kube to opäť vrie. Najnovšie zvýšenie cien štátnej telekomunikačnej spoločnosti Etecsa vyvolalo protesty na univerzitách. Od vypuknutia historických sociálnych protestov v roku 2021 opustil krajinu odhadom milión ľudí, z toho mnohí v produktívnom veku. Režim jednej strany reaguje na demonštrácie dlhými trestami odňatia slobody. V poslednej dobe vyvolali širokú nespokojnosť obyvateľstva časté výpadky elektrickej energie trvajúce hodiny alebo dokonca celé dni. Jedna rektorka označila študentské protesty za „kontrarevolučné“.

Kubánski biskupi zachytili túto náladu a k slovu sa prihlásili „historickým vyhlásením“, ako to komentovali portály kritické voči vláde. „Bez nádeje a bez radosti niet budúcnosti pre ľud,“ citovala z tohto vyhlásenia väčšina nezávislých portálov prevádzkovaných z exilu.

Podľa biskupov je „na čase vytvoriť klímu bez vnútorného a vonkajšieho tlaku a obmedzení, v ktorej bude možné presadzovať štrukturálne, sociálne, ekonomické a politické zmeny, ktoré Kuba potrebuje“. Podľa biskupov sa netreba báť vydať novými cestami.

Pápež František ako priateľ

List vyvolal rozruch na portáloch kritických voči vláde, pretože tak jasné stanovisko katolíckej cirkvi k hospodárskym a politickým reformám sa na Kube už dlho neobjavilo. Pápež František sa vyhýbal verejnému kritizovaniu situácie na Kube. V oficiálnych vyhláseniach režimu po jeho smrti v apríli bol František označený za priateľa bývalého vládcu Raúla Castra.

Naposledy sa na konci funkčného obdobia amerického prezidenta Baracka Obamu (2009-2017) objavila nádej na zlepšenie situácie. Prostredníctvom pápeža Františka a vtedajšieho havanského arcibiskupa Jaimeho Ortegu (1936-2019) sa politickí úhlavní nepriatelia Kuba a USA priblížili. Nasledovalo diplomatické oteplenie vzťahov.

USA čiastočne zrušili sankcie pochádzajúce z desaťročného obchodného embarga, čo prospelo najmä kubánskemu cestovnému ruchu. Havana však zo svojej strany neurobila žiadne ústupky v otázke demokratickej liberalizácie svojho systému, ktorý zakazuje opozícii zakladať politické strany a médiá sú pod štátnou kontrolou. Krátke okno príležitosti na zlepšenie tradične zlých vzťahov medzi oboma krajinami sa opäť zavrelo.

Oteplenie vzťahov je za Trumpa minulosťou

Počas prvého prezidentského obdobia Donalda Trumpa v roku 2017 sa situácia zmenila. Sankcie boli opäť zavedené a diplomatické oteplenie bolo minulosťou. Podobný scenár sa opakuje od Trumpovho opätovného nástupu do úradu v tomto roku. Washington chce sankcie ešte sprísniť, pretože v kubánskych väzniciach je v súčasnosti viac ako 1 000 politických väzňov.

Podľa správ mimovládnych organizácií sú tam podmienky katastrofálne. Kubáncom, ktorým sa v uplynulých rokoch podarilo dostať sa do USA, teraz hrozí dokonca deportácia späť na Kubu. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, sám syn kubánskych prisťahovalcov, nedávno vyostril tón voči Havane.

„Na kubánsky deň nezávislosti by som chcel vyjadriť svoju neochvejnú podporu a solidaritu s kubánskym ľudom,“ napísal Rubio pred vyše mesiacom. „Blahoželám všetkým, ktorí sa postavili proti viac ako šiestim desaťročiam brutálnej represie, cenzúry a porušovania ľudských práv nelegitímnym kubánskym režimom.“

Takmer žiadna ochota k reformám

Ako sa bude situácia medzi Kubou a USA ďalej vyvíjať, zostáva otvorené; zlepšenie sa zatiaľ nečrtá. V domácej politike prezident Miguel Díaz-Canel doteraz neprejavil žiadnu ochotu k hlbokým politickým reformám a demokratickej liberalizácii systému. V tejto patovej situácii sa teraz ozvali kubánski biskupi. Na odpoveď vlády čakajú zatiaľ márne.

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2487860/bischoefe-auf-kuba-fordern-strukturellen-und-politischen-wandel