Svätý Duch nám pripomína: „Nepohŕdaj tým, čo rozprávajú múdri starci, ale máš sa zapodievať ich múdrymi výrokmi“ (Sir 8, 9). Spolu s byzantským obradom sme zdedili mnoho zmysluplných zvykov, ktoré robia náš liturgický kult inšpiratívnym, duchovne bohatým a blízkym srdcu nášho ľudu.

Medzi tieto úctyhodné zvyky počítame zvyk požehnávať pokrm na sviatok Paschy.

V skorších dobách boli mäso a mliečne výrobky vylúčené z každodennej stravy počas celého obdobia Veľkého pôstu, počnúc Syropôstnou nedeľou. Keď sa blížil koniec prísneho pôstu, ľudia prejavovali svoju radosť a vďačnosť tým, že priniesli svoj pokrm do chrámu, aby bol požehnaný a zjedený po paschálnej liturgii. Z tohto dôvodu liturgické knihy predpisujú požehnanie pokrmu po božskej liturgii na Nedeľu Paschy.

Keď slávime Paschu, sviatok nového života, požehnávame pokrm, ktorý udržiava náš fyzický život. Náš zvyk má teda svoj zmysel dodnes, a preto by mal byť nábožne dodržiavaný.

Keďže ukrižovanie a zmŕtvychvstanie nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista sa odohralo počas slávenia židovskej Paschy, ktorá predobrazovala naše vykúpenie, bolo len prirodzené, že niektoré židovské paschálne témy a zvyky boli zavedené do kresťanských liturgických bohoslužieb. Dokonca aj starobylý názov „Pascha“ bol prevzatý z hebrejského slova „pesach“, ktoré znamená „prejsť“ či „prejsť popri“. 

Náš tradičný pojem „pascha“ má vo svojom liturgickom používaní tri rôzne významy.

Po prvé, pojem pascha znamená historickú paschu, vyslobodenie Židov z egyptského otroctva a ich prechod cez Červené more do zasľúbenej zeme. V Novom zákone sa tento pojem vzťahuje v typickom význame na naše vyslobodenie z otroctva hriechu a náš mystický prechod „od smrti k životu“ a zo zeme do neba (porov. Jn 5, 24; 13, 1). A tak na Utierni Vzkriesenia spievame: „Paschou je Pánova Pascha, pretože Kristus, náš Boh, nás priviedol zo smrti k životu a zo zeme do neba“ (Irmos 1. piesne).

Po druhé, tento pojem sa vzťahuje na každoročnú pamiatku tejto udalosti, na sviatok Paschy. Pre nás kresťanov je to každoročná pamiatka Kristovho slávneho zmŕtvychvstania, ktorá sa podľa svedectva svätého Pavla slávi už od apoštolských čias: „Bol obetovaný náš paschálny Baránok. Preto slávme sviatky...“ (1 Kor 5, 7).

V našej liturgii sa Pascha opisuje ako „sviatok sviatkov a slávnosť slávností“ (Irmos 8. piesne).

Po tretie, pojem Pascha sa vzťahuje na paschálne jedenie, pri ktorom Židia hodovali na obetnom baránkovi, ktorý predobrazoval „Božieho Baránka“ – Ježiša Krista (Jn 1, 29). Samotný Ježiš vzťahoval tento pojem na paschálnu hostinu, keď povedal svojim učeníkom: „Choďte a pripravte nám paschálnu večeru“ (Lk 22, 8). A tak Paschálny kánon velebí Ježiša Krista ako našu Paschu, pretože sa „dobrovoľne obetoval ako ročný baránok za nás všetkých“ (Tropár 4. piesne).

Spojitosť medzi starozákonnou paschálnou hostinou a naším tradičným požehnaním pripravených pokrmov na Nedeľu Paschy je celkom zrejmá. Ale motív, ktorý podnietil zvyk požehnávať pokrm, je plne kresťanský, založený na Svätom písme Nového zákona.

Uvedieme len niekoľko pasáží:

1) Ježiša Krista po jeho zmŕtvychvstaní spoznali dvaja učeníci v Emauzách v čase jedenia, t. j. keď „vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho“ (Lk 24, 30).

2) Náš Spasiteľ presvedčil apoštolov o svojom zmŕtvychvstaní, keď „jedol pred nimi“ (Lk 24, 43).

3) Pán sa po svojom zmŕtvychvstaní zjavil apoštolom pri viacerých príležitostiach, keď s nimi „jedol“ (Sk 1, 3 – 4). To preto aj svätý Peter zdôraznil túto skutočnosť slovami: „Boh ho tretieho dňa vzkriesil a dal mu, aby sa zjavil – nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých Boh vopred určil, nám, čo sme s ním po jeho zmŕtvychvstaní jedli a pili“ (Sk 10, 41).

Toto „hostenie sa“ zmŕtvychvstalého Krista s apoštolmi bola v úplnom súlade s jeho prísľubom: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto paschálneho baránka skôr, ako budem trpieť. Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve“ (Lk 22, 15 – 16). Tým, že sa po svojom slávnom zmŕtvychvstaní zúčastňoval na jedení s apoštolmi, náš Spasiteľ chcel ukázať, že Božie kráľovstvo už bolo uvedené.

Náš Pán opísal účasť na Božom kráľovstve ako „veľkú hostinu“ a jeden z poslucháčov reagoval: „Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve“ (Lk 14, 15n). Kniha Zjavenia opisuje túto nebeskú hostinu ako „Baránkovu svadobnú hostinu“ (Zjv 19, 9). A tak nám liturgicky jedenie paschálneho pokrmu pripomína našu účasť na „božskej radosti Kristovho kráľovstva“ (Tropár 8. piesne).

Tu by sme si mali všimnúť, že v Biblii sa jedenie zvyčajne chápalo ako výraz radosti a šťastia, najmä pri znovuzískaní nového života, či už duchovného (napr. v prípade krstu žalárnika vo Filipách – Sk 16,34), alebo telesného (napr. v prípade vzkriesenia Jairovej dcéry – Lk 8, 55).

Vzkriesenie nášho Spasiteľa nám prinieslo nový život, a to duchovný (otvára nám brány neba) aj telesný (v našom očakávaní vzkriesenia mŕtvych). Keď sa teda s radosťou zúčastňujeme na chutnom paschálnom pokrme, ktorý bol predtým požehnaný v chráme, vyjadrujeme tým zároveň svoju neochvejnú vieru v nový a lepší život, ktorý nás očakáva v nebeskom kráľovstve.

Pokrmy, ktoré sa tradične požehnávajú pre Paschu, možno rozdeliť do troch kategórií: 1) paschálny chlieb, ktorý je naším ľudom označovaný ako „pascha“; 2) mäsové výrobky, ako napríklad šunka, klobása, slanina atď.; 3) mliečne výrobky, ako napríklad maslo, syr („hrudka“) vajíčka („pisanki“) atď.

Aký zmysel má táto rozmanitosť?

Po prvé, paschálny chlieb (pascha) je veľký okrúhly bochník chleba z bielej múky, ktorý sa obohacuje pridaním vajec, hrozienok a mlieka.

Na vrchu je „pascha“ ozdobená korunkou a krížom rôznych vzorov z toho istého cesta. „Pascha“ symbolizuje nášho Pána Ježiša Krista, „živý chlieb“ (Jn 6, 51), ktorý „zostúpil z neba, aby dal (večný) život svetu“ (porov. Modlitba pre požehnanie chleba). Paschálny chlieb nám teda pripomína prítomnosť našej „pravej Paschy“, Ježiša Krista, ktorý „sľúbil, že zostane s nami neprestajne až do konca čias“ (Tropár 9. piesne).

Po druhé, mäsové výrobky symbolizujú starozákonné obetné zvieratá, ktoré sú predobrazom skutočnej obety nášho Spasiteľa, ktorý sa pre nás stal „Božím Baránkom, ktorý sníma hriech sveta“ (Jn 1, 29). Ako sa dozvedáme z modlitby požehnania, mäsové výrobky symbolizujú aj vykŕmené teľa, ktoré bolo pripravené pre márnotratného syna (predstavujúceho padlé ľudstvo) pri jeho návrate k otcovi (nebeskému Otcovi). Na Paschu teda oslavujeme svoj návrat k Bohu a radostnú účasť na požehnaniach nášho Spasiteľa, ktorý prisľúbil, že bude naším „pravým pokrmom“ (Jn 6, 55).

A napokon mliečne výrobky nám pripomínajú „blahobyt a pokoj“ mesiášskych čias, ktoré predpovedali proroci (napr. Iz 7, 22; Joel 3, 18 atď.). Obrazne mlieko a med v Biblii znamenajú bohatstvo, najmä duchovné bohatstvo Božieho kráľovstva. Preto sa kňaz pri požehnaní mliečnych výrobkov modlí: „Keď ich budeme požívať, nech nás naplnia tvoje štedré dary a nevýslovná dobrota.“

Vajíčka sa vždy považovali za symbol vzkriesenia, objavenia sa nového života. Na Paschu náš Spasiteľ vyšiel z hrobu ako kuriatko po tom, čo pri narodení rozbil škrupinu. Kvôli tomuto osobitnému významu je vhodné, aby boli paschálne vajíčka farebné alebo zdobené. Sú obľúbeným predmetom nášho národného umenia a sú nám známe ako „pisanki“.

Prvým z pripravovaných paschálnych pokrmov sú pestrofarebné a zložito zdobené vajíčka. Použitím vosku na vajíčkach a ich prechodom cez rôzne formy sa dosiahnu zložité vzory a krásne sfarbenie. Vzhľadom nato, že si to vyžaduje trpezlivú prácu, sa výroba „pisanki“ začína už niekoľko týždňov pred Paschou.

Pascha (chlieb), mäsité pokrmy a mliečne pokrmy (hrudka) sa zvyčajne pripravujú v deň pred Paschou. Keď je všetko pripravené, potraviny sa starostlivo vložia do paschálneho košíka, ktorý je vyhradený výlučne na tento účel, spolu s malou nádobkou so soľou a s posvätenou sviečkou, ktorá sa zapáli počas obradu požehnania. Pokrmy sa prikryjú pokrývkou košíka. Zvyčajne je to kus plátna s vyšívaným obrázkom zmŕtvychvstalého Krista a s nápisom „Christos Voskres!“ – „Voistinnu Voskres!“ („Kristus vstal z mŕtvych!“ „Skutočne vstal z mŕtvych!“).

V určený čas požehnania paschálnych pokrmov sa košík prinesie do chrámu. Po duchovnej príprave počas Veľkého pôstu, po spovedi a svätom prijímaní pri príležitosti Paschy veriaci konzumujú požehnané pokrmy v Nedeľu Paschy a v nasledujúcich dňoch.

Vidíme, že požehnanie paschálnych pokrmov má hlboký liturgický a duchovný zmysel. Je to jeden z našich najkrajších a najvýznamnejších zvykov, ktorým nás obohatili naši nábožní predkovia. Zachovajme si tieto zvyky!

Modlitba Vzkriesenia

Keď sme boli svedkami Kristovho vzkriesenia, pokloňme sa nášmu svätému Pánovi Ježišovi, ktorý jediný je bezhriešny. Uctievame tvoj kríž, Kriste, a chválime a oslavujeme tvoje sväté vzkriesenie, lebo ty si náš Boh a okrem teba nepoznáme žiadneho iného, preto vzývame tvoje meno. Príďte, všetci veriaci, uctime si sväté Kristovo vzkriesenie, lebo skrze jeho kríž prišla radosť do celého sveta. Stále dobrorečiac Pánovi, velebme jeho zmŕtvychvstanie, lebo pretrpením ukrižovania svojou smrťou zničil smrť!

Paschálna stichira

Toto je deň Vzkriesenia, nechajme sa osvietiť týmto sviatkom, objímme sa navzájom a nazvime bratmi aj tých, čo nás nenávidia. Pre vzkriesenie odpusťme všetkým a spievajme: „Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval!“

Zdroj: https://archpitt.org/byzantine-easter-traditions-the-blessing-of-easter-foods/

Preložil o. Ján Krupa