Vrcholní predstavitelia cirkvi, štátu a spoločnosti sa zúčastnili na bohoslužbe v Záhrebe pri príležitosti 30. výročia medzinárodného uznania Chorvátska.

Tri desaťročia nie sú pre krajinu dlhou dobou, ale postačili na to, aby „uznala hodnoty svojho rastu, posilnila spomienku na cestu, zvážila nové výzvy a urobila sebavedomejší krok do budúcnosti“, povedal kardinál Josip Bozanič vo svojej sobotnej kázni.

Na omši v Kostole svätého Blažeja sa zúčastnil arcibiskup Giorgio Lingua, ktorý je apoštolským nunciom v Chorvátsku, ako aj predseda chorvátskej vlády Andrej Plenković a predseda chorvátskeho parlamentu Gordan Jandroković.

Po vyhlásení nezávislosti od Juhoslávie bolo Chorvátsko najskôr uznané 13. januára 1992 Svätou stolicou, ktorá zohrala kľúčovú úlohu pri uznaní nezávislosti tohto nového štátu. O dva dni neskôr sa k tomuto postoju – najmä pod tlakom Nemecka – pripojili členské štáty vtedajšej Európskej únie, ako aj Kanada, Maďarsko, Malta, Poľsko a Rakúsko.

Svätá stolica je „hrdá na to, že od začiatku vložila svoju plnú dôveru do tejto krajiny“, vyhlásil nuncius Lingua, pričom výslovne poukázal na „prorockú intuíciu“ svätého Jána Pavla II. (1978-2005).

Pápež z Poľska bol jedným z najrozhodnejších zástancov nezávislosti Chorvátska. Po vojenskom zásahu Juhoslovanskej ľudovej armády v Chorvátsku na jar 1991 sa Vatikán spočiatku vyhýbal priamemu príklonu a obmedzil sa na všeobecné výzvy na mier. V priebehu udalostí bol však čoraz viac zástancom nezávislosti Chorvátska.

To, že uznanie Chorvátska Svätou stolicou bolo viac než len diplomatickou poznámkou pod čiarou, sa odzrkadlilo v neposlednom rade v polemických vyjadreniach srbského prezidenta Slobodana Miloševiča v Haagu pred Tribunálom OSN pre vojnové zločiny. Za hlavných zodpovedných za rozpad Juhoslávie Milošević označil Nemecko, Vatikán, USA a Európsku úniu.

Zdroj: Kathpress