Na ôsmy deň po narodení Ježiša obrezali a pomenovali, čím dodržali mojžišovský zákon:

„Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky“ (Lk 2, 21).

Cirkev si tieto udalosti pripomína a rozjíma o nich každoročne 1. januára (sedem dní po sviatku Narodenia Pána) – na sviatok Obrezania nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista. Počas tohto sviatku si pripomíname aj detstvo nášho Pána, „skryté roky“ od jeho malička až po začiatok jeho verejného pôsobenia.

Prvý januárový deň je tiež výročím smrti svätého Bazila Veľkého, cézarejského arcibiskupa, a preto sa tento deň slávi ako jeho sviatok. Bazil sa spomína aj na sviatok Troch svätých biskupov (30. januára).

Význam sviatku

Podľa starozmluvného Zákona, ako bol daný Mojžišovi, sa každé dieťa mužského pohlavia malo nechať obrezať na ôsmy deň po narodení. Obriezka bola považovaná za znak „na tele“ o príslušnosti k zmluve, ktorú Boh uzavrel s izraelským národom, a zároveň za obradné očistenie. Medzi inými národmi starovekého sveta sa obriezka vykonávala v puberte; obriezka detí podľa Starého zákona jasne vyjadrovala, že celý život Žida patrí Bohu. Aj v tej dobe bolo všeobecne známe, že „vnútorná obriezka“ čistého správania a úmyslov je ešte dôležitejšia ako „vonkajšia obriezka“.

Podľa cirkevných otcov Kristus podstúpil obriezku z dvoch dôvodov. Týmto činom dokonale dodržal Boží zákon, vrátane tohto obradu, ktorý začleňoval dieťa do Izraela; týmto činom sa ďalej „zriekol seba samého“, aby sa stal jedným z nás, hoci nepotreboval žiadne očistenie. (Zváž paralelu s Kristovým krstom, ktorý slávime o niekoľko dní neskôr.) O tejto blahosklonnosti alebo „zostúpení“ k nám sa spieva v tropári tohto sviatku:

„Ježišu, hoci sedíš na ohnivom tróne

s večným Otcom a svojím božským Duchom,

bolo pre teba potešením narodiť z panny,

svojej Matky, ktorá nikdy nepoznala muža.

Preto si ako človek bol obrezaný, keď si mal osem dní.

Sláva tvojmu najušľachtilejšiemu rozhodnutiu! Sláva tvojmu spaseniu!

Sláva tvojej pokore! Ty jediný nás všetkých miluješ.“

Naša zmluva s Bohom, nová zmluva v Ježišovi Kristovi, zahŕňa obriezku, ktorá je ešte úplnejšia než tá v Starom zákone: vyžaduje „úplné podriadenie nášho tela a všetkých jeho túžob Bohu“ (otec Lev Gillet). Práve o tejto vnútornej obriezke sa hovorí vo Veľkom prikázaní: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom...“

Tento deň je tiež sviatkom mena Ježiš, pretože práve v tento deň mu dali toto meno – „meno, ktoré je nad každé iné meno“. Veriaci sú povzbudzovaní, aby toto meno vzývali po celý svoj život – meno, v ktorom sa udialo toľko zázrakov (Sk 3, 6) – a používanie Ježišovej modlitby („Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym“) je vzácnou tradíciou na kresťanskom Východe.

Svätý Bazil Veľký

Svätý Bazil (330 – 379) bol jedným z najvýznamnejších učiteľov Cirkvi. Bol zvolený za biskupa v Cézarei v Kapadócii, bol neúnavným kazateľom, zástancom ortodoxnej teológie proti ariánskej heréze, autorom teologických diel a mníšskym zákonodarcom, ktorého „pravidlá“ mníšskeho života sa dodnes dodržiavajú po celom kresťanskom Východe.

„Milosť vytekala z tvojich úst, svätý otče Bazil.

Bol si pastierom Kristovej Cirkvi,

učil si svoje duchovné ovečky veriť vo Svätú Trojicu,

jednopodstatnú v jednom božstve“ (z lítie na večierni).

Bazilovi sa pripisuje anafora (eucharistická modlitba), ktorá je majstrovským dielom teológie a nábožnosti a opisuje celé dejiny spásy. Táto Liturgia svätého Bazila sa používa na veľké sviatky, pri ktorých sa krstí, ďalej v nedele Veľkého pôstu a v deň Bazilovho sviatku.

Liturgické služby sviatku

Na večierni v predvečer sviatku sa spievajú hymny, ktoré sú venované obrezaniu Pána, a hymny na počesť svätého Bazila. Jeden hymnus, ktorý sa spieva na začiatku večierne, vysvetľuje Kristovu blahosklonnosť takto:

„Predobrý Boh sa nehanbil podstúpiť obriezku,

ale ponúkol sa ako symbol a príklad spásy pre všetkých.

Lebo Tvorca zákona sa podrobil jeho prikázaniam

a tomu, čo o Ňom predpovedali proroci.

Bože náš, ktorý držíš všetko vo svojich rukách,

a predsa si bol zabalený do plienok,

Pane, sláva tebe!“

Prvé čítanie na večierni (Genezis 17, 1 – 14) rozpráva o Božej zmluve s Abrahámom a o začiatku nariadenia obriezky, „ktorá bude znakom zmluvy medzi mnou a vami“. Druhé a tretie čítanie (Príslovia 8, 22 – 31 a Príslovia 10, 31 – 32 a 11, 1 – 12) hovorí o Božej múdrosti; tieto čítania sa môžu vhodne vzťahovať na učenie a teologické spisy svätého Bazila, ktoré boli také dôležité v ranej Cirkvi.

Služba utierne pokračuje v oboch témach. Evanjelium na utierni (Ján 10, 9 – 16) opisuje dobrého pastiera, „ktorý položí svoj život za ovce“ – slová, ktoré sa rovnako vzťahujú na nášho Pána, ako aj na svätého biskupa.

Na rannej božskej liturgii, ktorá vždy používa Anaforu svätého Bazila, sú dve sady čítaní, jedna pre sviatok Obriezanie Pána a jedna pre sviatok svätého Bazila, hoci je ľahké prehliadnuť túto skutočnosť, pretože obe čítania z Apoštolára sa čítajú spolu, bez samostatných úvodov, a to isté platí aj pre obe čítania z Evanjeliára.

Prvé čítanie z Apoštolára (Kolosanom 2, 9 – 12) uvádza súvislosť medzi obrezaním a životom v milosti:

„V Kristovi telesne prebýva celá plnosť božstva. V Ňom ste aj vy naplnení... V Ňom ste boli obrezaní obriezkou urobenou nie rukou, ale obriezkou Kristovou, vyzlečením hriešneho tela. S Ním ste boli pochovaní v krste a v Ňom ste boli s Ním aj vzkriesení...“ 

(Odteraz až do veľkého sviatku Bohozjavenia, 6. januára, pri ktorom sa krstí, budeme počúvať ďalšie čítania o krste.) Druhé čítanie z Apoštolára (Hebrejom 7, 26 – 8, 2) opisuje Ježiša ako dokonalého veľkňaza; túto úlohu musí plniť aj kresťanský biskup, ktorý je Božím veľkňazom pre svoje stádo a medzi svojím stádom.

Prvé evanjeliové čítanie na božskej liturgii (Lukáš 2, 20 – 21. 40 – 52) opisuje udalosti, ktoré sa odohrali tesne po narodení nášho Pána (jeho obrezanie a pomenovanie), a púť Jeho rodiny do Jeruzalema, keď náš Pán mal dvanásť rokov. Druhé evanjeliové čítania (Lukáš 6, 17 – 23) je venované sviatku svätého Bazila a rozpráva nám o Ježišovom uzdravovaní a kázaní, počas ktorého učí svojich učeníkov blaženstvá:

„Blažení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. 

Blažení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení. 

Blažení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať. 

Blažení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. 

Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi!“

Pre svätého Bazila, ktorý čelil veľkému odporu, sú tieto slová obzvlášť výstižné.

Nový rok

Tento deň je vo väčšine krajín aj novým občianskym rokom, ale hymny sviatku túto skutočnosť nijako zvlášť nezohľadňujú.

Zdroj: https://mci.archpitt.org/liturgy/Circumcision.html Preložil o. Ján Krup