Katechéza pre mládež: Kristovo nanebovstúpenie a druhý príchod (14)

Vo vyznaní viery hovoríme: „A vstúpil do neba, sedí po pravici Otca.“ Znamená to, že Kristus vystúpil do kozmického priestoru?

Kristovo nanebovstúpenie nie je nejaký nadprirodzený jav, výnimka z prírodných zákonov. Boží Syn, neoddeliteľne zjednotený s ľudskou prirodzenosťou, vystúpil k Otcovi vo svojej oslávenej ľudskej prirodzenosti. „Sedenie po pravici Otca“ znamená nové a neohraničené možnosti pre zbožštené človečenstvo, ktoré Boh zjavuje v Ježišovi Kristovi. V podstate „pravica“ je symbolom sily (silná ruka) a „sedenie“ na tróne (intronizovaný) znamená, že táto sila ej uplatňovaná v praxi.

Udalosť Nanebovstúpenie sa udiala na štyridsiaty deň po Kristovom zmŕtvychvstaní. Kristus vystúpil od nás do neba, aby, keďže bol poslaný Svätý Duch, zostal s nami na zemi.

Vychádzajúc z tajomstva svojho utrpenia a smrti, Kristus pozdvihuje apoštolov k tajomstvu vzkriesenia z mŕtvych. Pozdvihuje ich zo strachu („Nebojte sa!“) k radosti („Radujte sa!“). Vyznávaním našej viery v Kristovo nanebovstúpenie uznávame, že sami nedokážeme pozdvihnúť ľudstvo k lepšej budúcnosti, a zároveň uznávame, že v Kristovi máme jasnú os vývoja – nielen osobného a spoločenského, ale aj materiálneho a ekonomického.

Z evanjelia som sa dozvedel, že po tom, ako Kristus odišiel od apoštolov, oni sa vrátili do Jeruzalema naradovaní. Prečo sa radovali, keď zostali sami?

Pred svojím nanebovstúpením Kristus povedal: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20). Vystúpil z Olivovej hory, aby nebol obmedzený na jedno miesto, ale aby bol prítomný na každom mieste a v každom čase. Kristus, ktorý sa vtelil, sa narodil v Betleheme, vyrastal v Nazarete, zomrel a bol vzkriesený v Jeruzaleme. Po svojom nanebovstúpení Kristus slobodne zjavuje svoju prítomnosť všade tam, kde sa hlása Jeho slovo alebo kde sa láme eucharistický chlieb Jeho vzkrieseného tela.

Kristovo nanebovstúpenie je kľúčom k úspešnému postupu ľudstva do Božieho kráľovstva, napriek všetkým ťažkostiam a prekážkam, ktoré „sily temnoty“ kladú na túto cestu: „Idem vám pripraviť miesto. ... Aby ste aj vy boli tam, kde som ja“ (Jn 14, 2 – 3). Význam Kristovho nanebovstúpenia spočíva v príprave toho, čo je pre nás, ľudí,  najlepšie: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo“ (1 Kor 2, 9; porov. Iz 64, 3).

Keď bol Kristus vzatý do neba a stal sa neviditeľným pre apoštolov, oni nemohli odtrhnúť oči od neba. A potom počuli toto uistenie: „Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať“ (Sk 1, 11).

A kedy presne príde Kristus „druhý raz“? Je jeho druhý príchod to isté ako koniec sveta? Je možné nejako predpovedať alebo odhadnúť tento deň v dejinách, čas a miesto druhého príchodu Krista?

Sám Kristus odpovedá na túto otázku takto: „Ale o tom dni a o tej hodine nevie nikto, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec“ (Mk 13, 32; porov. Mt 24, 36). Tieto slová znamenajú, že žiaden z falošných prorokov, futuristov a veštcov, akými sú oni, v skutočnosti nevie, čo hovorí, keď sa pokúša vypočítať dátum Pánovho dňa, ale oni jednoducho špekulujú na základe ľudskej zvedavosti, aby pritiahli pozornosť. V dôsledku toho druhý príchod nie je koncom sveta.

Prinesie druhý príchod niečo nové?

Slová „a zasa príde v sláve“ poukazujú predovšetkým na to, čo sa začalo Kristovým vzkriesením. Veď on vzal na seba hanbu smrti, aby sa následne na tretí deň zjavil apoštolom v sláve svojho vzkriesenia. Z tohto víťazstva nad smrťou vychádza druhý príchod Krista, takže plnosť tohto príchodu sa zjaví vo vzkriesení všetkých mŕtvych.

Apoštoli videli nové stvorenie v tele svojho vzkrieseného Majstra. Novinkou je tu to, že „Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje“ (Rim 6, 9). Svojím zmŕtvychvstaním Kristus premohol moc času nad ľudstvom, ktoré čas odsúdil na starnutie, choroby a smrť. Vzhľadom na svoju závislosť od času je celé ľudstvo „starým stvorením“, inými slovami, stvorením, ktoré sa mení a je pominuteľné.

V eucharistickom Kristovi sa ľudskému rodu v plnom zmysle zjavuje „nové stvorenie“, ktoré nikdy nezostarne ani nezomrie. Ak teda pri „prvom príchode“ Boží Syn prijal „podobu otroka“ a stal sa bezmocným dieťaťom v starostlivosti Márie a Jozefa, tak potom jeho zmŕtvychvstanie začalo „druhý príchod“ a zjavilo dokonalý ľudský život, v ktorom „niet bolesti, zármutku ani stonania“.

Kristovo zmŕtvychvstanie pokračuje v čase neustále a premáha beh dejín. Zmŕtvychvstanie je v plnom zmysle slova udalosť, ktorá sa naďalej odohráva. Stalo sa v čase, pričom prekonalo akékoľvek časové obmedzenia. To znamená, že aj teraz vzkriesený Kristus prichádza ku každému z nás podľa našej schopnosti prijať Ho. Prichádza k nám tak v eucharistickom chlebe a víne, ako aj v osobe nášho blížneho, najmä toho, kto je v núdzi: Bol som hladný, bol som smädný, bol som nahý, bol som cudzinec, bol som chorý... (pozri Mt 25, 35 – 36). Kristus, prítomný v dejinách, nás pripravuje na plnosť svojho príchodu v sláve.

Už prišiel Kristus, alebo ešte len príde?

Pán, ktorý prišiel vo svojom slávnom zmŕtvychvstaní, čaká na chvíľu, keď budeme pripravení prijať ho v plnosti jeho slávy. Preto voláme v nádeji: „Príď, Pane!“ a zároveň očakávame „koniec sveta“ bez akéhokoľvek strachu a úzkosti. Boh, ktorý chce, aby sa všetci obrátili a dospeli k poznaniu pravdy, vytvára podmienky a príležitosti na to tým, že nám prikazuje, aby sme išli a hlásali evanjelium „všetkému stvoreniu“.

Zdroj: We walk with Christ 2023 Preložil o. Ján Krupa

Sme radi, že nás počúvate a čítate. Aby sme mohli pokračovať vo svojej práci, podporte nás, prosím!