Ambróz Milánsky

† 397

Predstavme si, že zajtra by sa primátor Paríža alebo Kolína nad Rýnom stal arcibiskupom mesta, potom by sme pochopili, ako sa jedného dňa cítil Ambróz, miestodržiteľ Milána. Bol rok 374. Ariánsky biskup Auxentius práve zomrel. Napriek všetkej opozícii sa dokázal udržať na svojej stolici, bol politicky prefíkaný a zošedivel v omyle. Voľba jeho nástupcu sľubovala búrlivý priebeh. Bolo potrebné pripraviť sa na stret dvoch táborov, novoariánov a katolíkov. Ambróz, ktorý mal za úlohu udržiavať poriadok, bol prítomný, pravdepodobne aby zabránil najhoršiemu. Nemal právo voliť, keďže ešte nebol pokrstený, bol len katechumenom. Zrazu niekto, možno dieťa, zakričal: „Ambróz biskupom!“ Jednomyseľne ho zvolili obidve strany.  

Voľba nebola v žiadnom prípade v súlade s vôľou dotknutého. Ambróz sa zdráhal, namietal, že je len katechumenom a že je mu páchané násilie. Nepomohlo to, musel sa podriadiť. Tak sa proti svojej vôli stal biskupom. Bol pokrstený a o osem dní neskôr vysvätený za biskupa. Milánska cirkev si zvolila hlavu, ktorého vplyv pretrváva dodnes.

Konzul Ambróz nebol na túto duchovnú funkciu nijako pripravený. Podobne ako Pavol pred bránami Damasku, bol navštívený a prekvapený Pánom. Ako lojálny úradník bol síce poctivý, ale neprejavoval žiadnu zvláštnu horlivosť pre kresťanstvo, keďže mal už vyše 30 rokov, keď požiadal o krst. Bol obrazom spoločnosti svojej doby, ktorá bola pokresťančená len povrchne.

Ambróz sa narodil v Trevíri, kde jeho otec zastával funkciu prétoriánskeho prefekta Galie. Jeho matka bola jednou z tých obdivuhodných kresťaniek, ako matka Jána Zlatoústeho alebo Bazila Veľkého. Po smrti svojho manžela sa vrátila so svojimi tromi deťmi, dvoma chlapcami a dievčaťom, do Ríma. Tam jej rímsky biskup Libérius odovzdal závoj zasvätených panien. Dušou rodiny a vychovávateľkou detí bola matka. V tomto aristokratickom, ale prísnom životnom štýle prežil Ambróz priamočiaru mladosť, venovanú výlučne klasickým a právnickým štúdiám. Jeho profesionálny vzostup bol rýchly a brilantný a vo veku 30 rokov ho priviedol na najvyššiu pozíciu v Miláne, do cisárskej rezidencie. Mladý prefekt si svojou čestnosťou a energiou získal jednohlasnú podporu mesta ešte skôr, ako získal volebné hlasy Cirkvi.

Začal sa nový život. S neochvejnou oddanosťou a zmyslom pre zodpovednosť, ktorý sa stal jeho druhou prirodzenosťou, sa Ambróz zapracoval do biskupskej funkcie. Nechcel byť len dobrým správcom Cirkvi, ale bral vážne aj zmenu života, ktorú od neho vyžadovalo jeho nové postavenie. Rozdelil svoj majetok chudobným a podrobil sa prísnemu a pracovnému životu. Pod vedením skúseného kňaza Simpliciana sa venoval teologickým štúdiám, horlivo čítal Bibliu, študoval gréckych cirkevných otcov, predovšetkým Origena, bez toho, aby zanedbával Filóna a Plotina. Tertuliána a Cypriána zrejme nepoznal, nikdy ich necituje.

Jeho exegéza a teológia sú tak silne ovplyvnené Origenom, že sa niekedy zdá, ako keby ho prekladal. Podobne ako Alexandrijčania hľadal zmysel slov prostredníctvom duchovného významu skrytého pod písmenami.

Ambróz bol predovšetkým duchovným pastierom a otcom svojich veriacich. Augustín ho s povzdychom opisuje ako „tak obklopeného davom ľudí s ich každodennými starosťami, že je ťažké sa k nemu dostať“. Ambróz videl svoju úlohu predovšetkým v slove. Jeho literárne dielo je vlastne záznamom jeho kázní. Aj dogmatické a asketické pojednania nie sú ničím iným ako pokračovaním jeho kázania.

Milánsky biskup si nadovšetko cenil Sväté písmo. Najprv kázal o evanjeliu, najmä o Lukášovom evanjeliu, ktoré mu pravdepodobne robilo najmenej ťažkostí. Jeho komentár sa zachoval. Je to najrozsiahlejšie dielo Ambróza, do veľkej miery závislé od Origena.

Okrem toho sa zachovalo niekoľko malých pojednaní, ktoré vznikli dodatočne na základe kázní: „O raji“ (De paradiso), „O Kainovi a Ábelovi“ (De Cain et Abel), „O Noemovi“ (De Noe), „O Abrahámovi“ (De Abraham), „O Izákovi alebo duši“ (De Isaac vel anima),5 „O Jakubovi a blaženom živote“ (De Iacob et vita beata). Komentár k stvoreniu (Exameron),6 ktorý nadväzuje na Hexaemeron Bazila Veľkého, vznikol tiež zo série pôstnych kázní.