Oltárny priestor je miesto, kde sa nachádza oltárny stôl a kde sa počas božskej liturgie zdržiavajú kňazi. Oltárny priestor má väčšinou formu conchy (concha je klenba v tvare štvrť gule, využíva sa na zaklenutie apsidy). Rovnou stenou oltárneho priestoru je ikonostas a polkruhová stena oddeľuje túto oblasť od vonkajšieho priestoru a technických priestorov (napr. od sakristie). Dôležitým znakom oltárneho priestoru je absencia okien na čelnej stene, ktoré sú zvyčajné v rímskokatolíckych kostoloch.

Na čelnej stene sa vždy nachádza ikona svätého alebo sviatku, ktorému je chrám zasvätený.

Oltárny stôl stojí uprostred oltárneho priestoru a tým je najdôležitejším predmetom v chráme. Keďže sa kňazi počas bohoslužby pozerajú rovnakým smerom ako veriaci, priestor za oltárnym stalo sa nepoužíva. Za oltárnym stolom sa nachádza sedemramenný svietnik, ktorý pripomína sedemramenné svietniky v Jeruzalemskom chráme, a kríž. Na severnom boku sa nachádza stôl na prípravu darov. Na tomto stole kňaz pred božskou liturgiou vykonáva proskomídiu (prípravu darov) a pripravuje čašu s vínom a diskos s chlebom. Nad stolom na prípravu darov obvykle visí ikona Narodenia Pána. Keďže proskomídia symbolizuje narodenie Ježiša a roky pred jeho verejným pôsobením, ikona Narodenia Pána má na tomto mieste osobitný symbolický význam.

V strede čelnej steny sa nachádza biskupský trón. Zatiaľ čo katedra stojaca uprostred chrámovej lode sa nachádza len v katedrálach, každý chrám má biskupský trón v oltárnej časti. Biskup si sadá na trón počas niektorých častí bohoslužby. Nikto iný tu nesmie sedieť. Keď je biskup neprítomný, tento trón zostáva takmer vždy prázdny. Funkcia trónu spočíva predovšetkým v pripomínaní toho, že to biskup je rektorom každého chrámu a kňaz koná iba ako jeho zástupca. Po oboch stranách biskupského trónu sa nachádzajú stoličky pre kňazov, na ktorých smú kňazi sedieť v tých chvíľach bohoslužby, v ktorých to dovoľuje bohoslužobný poriadok.

Počas božskej liturgie a ďalších bohoslužieb sa biskupi a kňazi pozerajú rovnakým smerom ako zvyšné bohoslužobné zhromaždenie.

Keď sa kňazi nachádzajú v oltárnej časti, hlavný celebrant stojí pred oltárnym stolom chrbtom ku kráľovským dverám. Ak je počas modlitby prítomných viacero biskupov alebo kňazov, prvý koncelebrant stojí vpravo od oltárneho stola, druhý koncelebrant vľavo od oltárneho stola, tretí koncelebrant vpravo od oltárneho stola po pravici prvého koncelebranta a štvrtý koncelebrant vľavo od oltárneho stola po ľavici druhého koncelebranta.

Oltárny stôl

Vzhľadom na svoj prominentný význam je oltárny stôl v chrámoch byzantského obradu upravený veľmi starostlivo. Je postavený z kameňa alebo dreva a bohato zdobený. Oltárny stôl by mal mať štvorcový. Preto vo východných kresťanských chrámoch sa nevyskytujú obdĺžnikové oltáre, ako je to časté v rímskokatolíckych kostoloch. A okrem toho by oltárny stôl mal byť postavený tak, aby nebolo vidieť priestor pod ním. To znamená, že nemôže stáť na nohách ako bežný stôl, ale musí mať bočné steny. Tie sú zvyčajne ozdobené buď rezbami, alebo obrazmi biblických udalostí, avšak nie ikonami svätých alebo sviatkov.

Pri posviacke oltárneho stola sa doňho vkladajú relikvie svätého. To pripomína časy, keď sa kresťania zhromažďovali na modlitbu pri hroboch mučeníkov. V chrámoch byzantského obradu platí pravidlo: božská liturgia sa nesmie sláviť bez relikvií svätých.

Oltárny stôl sa pokrýva tromi plachtami. Prvá je zvyčajne biela a pokrýva len hornú časť oltárneho stola. Na tejto plachte leží druhá plachta, ktorá visí na všetkých štyroch stranách oltárneho stola. Keďže je viditeľná pre veriacich, tieto visiace časti sú zvyčajne ozdobené umeleckými výšivkami.

Tretia plachta si vyžaduje osobitnú pozornosť. Nazýva sa antimenzion. Grécke slovo „antimension“ znamená „namiesto oltára“. Antimenzion je štvorcový kus látky s rozmermi približne 40 x 40 cm. Symbolizuje uloženie Kristovho tela do hrobu. Na štyroch rohoch sú, podobne ako na kráľovských dverách, zobrazení štyria evanjelisti so svojimi symbolmi. Niekedy sa však objavujú aj iné obrazy. Najdôležitejšími prvkami sú však nasledujúce dva, ktoré zároveň objasňujú oba významy antimenziona:

Na antimenzione podľa predpisu musí byť meno, erb, podpis a pečiatka biskupa, ktorý ho posvätil, ako aj dátum posviacky. V minulosti bolo antimenzion dôležitým dokumentom. Kňazi vyvesovali antimenzion tak, aby ľudia mohli vidieť uvedené údaje. Tak sa dalo zistiť, ku ktorému biskupovi kňaz patril. V čase zápasov s herézami bolo veľmi dôležité týmto spôsobom vyjadriť svoju príslušnosť.

Relikvie svätého sú prišité na zadnej strane antimeziona. Tak slúži ako prenosný oltárny stôl. Ak je z pastoračných dôvodov potrebné, aby sa božská liturgia slávila mimo chrámu, kňaz si môže antimenzion vziať so sebou a sláviť božskú liturgiu tam, kde je to potrebné.

Biskup (spravidla hlava miestnej cirkvi: metropolita, vrchný arcibiskup alebo patriarcha) posviaca antimenziony len na Veľký štvrtok, potom sa rozdajú farnostiam a kňazom. Antimenzion sa rozprestrie na oltárnom stole, podobne ako rímskokatolícki kňazi rozprestrú korporál.

Aj pri božskej liturgii sa používa korporál. V byzantskom obrade nie je biely, ale zvyčajne červený. To má praktické dôvody. Ak počas božskej liturgie spadnú malé čiastky Kristovho tela na korporál, na červenej látke je to lepšie viditeľné a možno ich zachytiť a požiť.

V strede oltárneho stola stojí svätostánok, v ktorom sa uchováva Eucharistia. Svätostánok môže mať rôzne podoby, zvyčajne je však veľmi umelecky vypracovaný. Obzvlášť obľúbené sú svätostánky v podobe chrámov rôznych architektonických štýlov. Niektoré majú tvar starozákonnej Archy zmluvy. V minulosti svätostánok visel nad oltárnym stolom a mal tvar holubice.

Pred svätostánkom sa nachádza evanjeliár. Vždy je na oltárnom stole. Keď sa časa a diskos položia na oltárny stôl, evanjeliár sa umiestni pred svätostánok a po svätom prijímaní, keď sa antimenzion a korporál opäť zložia, evanjeliár sa vráti na svoje miesto. Evanjeliár sa z oltára odnáša len vtedy, keď sa z neho číta, keď sa nesie počas sprievodu alebo keď sa na krátko položí na tetrapodion (napr. počas nedeľnej utierne na pobozkanie veriacimi alebo počas sobáša, aby nad ním snúbenci mohli zložiť manželskú prísahu).

Oltárny stôl, evanjeliár a svätostánok (v podobe holubice) symbolicky predstavujú Svätú Trojicu: Otec je základom všetkého, Syn je Božie slovo obsiahnuté v evanjeliu a Svätý Duch zostúpil na apoštolov v podobe holubice. Evanjeliár obsahuje texty štyroch evanjelií, ktoré sú rozdelené tak, aby sa dali pohodlne čítať počas bohoslužby.

Obal tejto knihy je zvyčajne umelecky zhotovený z kože, dreva alebo kovu. Na prednej strane je uprostred vyobrazená ikona Ježiša Krista a v štyroch rohoch sú znázornení štyria evanjelisti so svojimi symbolmi.

Napravo od evanjeliára sa nachádza na oltárnom stole ručný kríž. Ide o kríž s rukoväťou, aby ho kňaz mohol držať v ruke. Kňaz používa tento kríž na požehnávanie. Na oltárnom stole sa nachádzajú aj sviece. Vľavo od evanjeliára sa zvyčajne nachádza liturgikon alebo iné knihy, ktoré kňaz potrebuje pre bohoslužbu.

Zdroj: O. Šepetiak, Byzantská liturgia