Od roku 1999 viedol Hans Mendl katedru náboženskej pedagogiky na Univerzite v bavorskom meste Passau. Ženatý katolícky teológ teraz končí v tejto funkcii. Odchádza do dôchodku. O budúcnosť predmetu náboženská výchova sa však neobáva.

Ako je na tom cirkev? „Celkom nádejne,“ myslí si Mendl. A pritom počet jej členov klesá a biskupi zápasia o koncepcie pre väčšie pastoračné oblasti. A do škôl chodí čoraz viac detí, pre ktoré sú viera, cirkev a náboženstvo niečo cudzie.

Profesor sa však nenecháva odradiť. Aj keď sa teraz, na konci letného semestra, po 27 rokoch lúči s Univerzitou v Passau, tento 66-ročný vedec je presvedčený: „Náboženská výchova je nenahraditeľná a bude sa konať aj v roku 2040.“ Avšak v úplne inej forme.

Mendl je považovaný za jedného z najrenomovanejších odborníkov vo svojom odbore v nemecky hovoriacom priestore. Ako dôvod svojho pozitívneho pohľadu uvádza presvedčenie: „Každý človek potrebuje náboženskú výchovu.“ Tá totiž poskytuje orientáciu. Dnešní ľudia by mali byť pripravení na stret s náboženskou pluralitou, a preto by mali poznať symboly iných náboženstiev.

Podľa slov profesora náboženská výchova budúcnosti musí byť otvorená a rozmanitá. Musí čerpať z nadkonfesionálnych a medzináboženských prvkov. V popredí by nemala stáť myšlienka misie, ktorá je zameraná na získavanie nových členov cirkvi. Skôr ide o to, aby sa deťom a mladým ľuďom pomohlo zvládnuť svoj každodenný život a objaviť si vlastnú životnú cestu, vysvetľuje teológ.

Existenciálne skúsenosti v živote spojené so šťastím, zmyslom, smrťou alebo utrpením sa dotýkajú každého človeka a vyžadujú si hlbšie zamyslenie. Na to však musia byť učitelia primerane vyškolení. Predmet náboženstvo patrí podľa pedagógov do štátneho školského systému – v zákutiach mešity či v sakristii nemá čo hľadať.

Žiaci by mali byť vedení k zodpovednému mysleniu a správaniu bez toho, aby boli ovplyvňovaní. Učitelia sú pre nich „znalí prekladatelia“ a sami sú „čiastočne presvedčení“. Mendl si nemyslí nič dobré o vševediacich vykladačoch katechizmu. Učitelia by skôr mali byť sami dôveryhodnými hľadačmi. To by bola, takpovediac, nezištná služba cirkvi v škole, cirkvi, ktorá sprevádza mládež na jej ceste.

Keďže väčšina detí sa dnes doma takmer vôbec nestretáva s náboženskými tradíciami, Mendl zaviedol svoj „model performatívneho učenia“. „Zažiť náboženstvo“ je názov jednej z jeho najžiadanejších učebníc. Namiesto memorovania suchých teórií by sa náboženstvo malo v triede zažiť a vyskúšať, a to aj v kostoloch a bežnom živote.

„Miestni hrdinovia“ je Mendlov druhý veľký vlajkový projekt: ide o databázu obsahujúcu stovky „každodenných svätcov“, ktorú spustil na začiatku svojho pôsobenia na katedre. Zameriava sa na úplne bežných ľudí, ktorí svojím mimoriadnym sociálnym angažovaním, občianskou odvahou alebo ochotou pomáhať dosiahli výnimočné výsledky a upútali pozornosť. Ich životné príbehy majú slúžiť ako vzory pre deti, mládež a dospelých.

Svojím najnovším dielom „Iné miesta: Objavovanie náboženstva vo svete“ chce Mendl na záver svojej akademickej kariéry ešte raz zanechať výraznú stopu. V knihe motivuje čitateľov k učeniu sa vonku: v meste, v prírode, na miestach viery a prostredníctvom stretnutí, ale aj od iných konfesionálnych skupín a iných náboženstiev.

Pedagóg náboženskej výchovy nepovažuje za zmysluplné stiahnuť sa ako „svätožiarový zvyšok“ do katolíckej bašty. Vyzýva, aby sme vyšli do dnešného sveta. Už Ježiš povzbudzoval svojich učeníkov, aby sa odvážili vyraziť na otvorené more a naširoko rozhádzali siete. Z tohto pohľadu je Mendl tiež lovcom ľudí, ktorý vášnivo vyzýva svojich študentov, svoju cirkev a každého kresťana, aby s odvahou, nádejou a hlbokou vierou kráčali do budúcnosti.

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2596523/renommierter-passauer-religionspaedagoge-mendl-geht-in-ruhestand