Teológ Tibor Görföl sa 17. júla v rozhovore pre tlačovú agentúru Kathpress vyjadril k novele ústavy, ktorú presadil nový maďarský predseda vlády Péter Magyar a schválil parlament v Budapešti. Jedným z najdôležitejších cieľov strany Tisza je podľa Görföla vrátiť Ústavnému súdu autoritu a jeho kontrolnú funkciu. Toto, ako aj zamýšľané odvolanie verejných činiteľov, ako je prezident Tamás Sulyok, Magyar verejne prezentoval aj počas predchádzajúcej volebnej kampane.

Podľa kritikov Sulyok počas svojho funkčného obdobia od marca 2024 „prakticky ani raz nepozdvihol svoj hlas“, hoci došlo k viacerým znepokojujúcim udalostiam. Preto Sulyoka mnohí považovali za stúpenca, resp. spolupracovníka odvolanej vlády Viktora Orbána, vysvetlil Görföl. Podľa jeho slov dnes 80 percent obyvateľstva očakáva od novej vlády skutočný politický reštart. V tejto súvislosti mal Sulyok „proste odstúpiť z funkcie“, aby podporil zámer „nového začiatku s čistým štítom“.

Novelu ústavy, ktorú ostro kritizovala súčasná opozičná strana Fidesz, schválil parlament potrebnou dvojtretinovou väčšinou, ktorú zabezpečili poslanci z volebného obvodu Tisza. Poslanci Fideszu sa na hlasovaní nezúčastnili. Zmena ústavy mala za cieľ odvolanie prezidenta Sulyoka; svoj post by mali stratiť aj kontroverzný predseda Ústavného súdu Peter Polt, ako aj viacerí sudcovia Ústavného súdu v dôsledku zavedenia vekovej hranice 70 rokov.

Z hľadiska katolíckej sociálnej náuky sa v uplynulých rokoch prejavili značné nedostatky najmä v oblasti dodržiavania demokratických noriem, spravodlivosti, ochrany zamestnancov a vyváženého informovania verejnosti, uviedol Görföl. Podľa jeho odhadu dôvera obyvateľstva vo verejné inštitúcie výrazne poklesla v dôsledku vnímania plytvania, nespravodlivosti, uprednostňovania jednotlivých záujmových skupín, ako aj jednostranného informovania verejnosti.

Na obnovenie dôvery však nestačí len odstrániť tieto nedostatky. Rovnako dôležitá je podľa Görföla ochota občanov opäť spoločne prevziať zodpovednosť, formulovať spoločné ciele a dohodnúť sa na svojej spoločenskej identite. Cirkev v Maďarsku by mala vynaložiť všetko úsilie na to, aby silnejšie presadzovala svoje sociálne a morálne učenie a tým podporovala „spravodlivosť, zmysel pre spoločenstvo a skutočnú ľudskosť“, povedal šéfredaktor časopisu „Vigilia“.

Religionista András Máté-Tóth v rozhovore pre Kathpress uviedol, že ako kresťan, teológ a sociálny vedec vníma súčasnú situáciu „so zmiešanými pocitmi nádeje a obáv“. V rozhovore sa opäť vyjadril najmä k často diskutovanému vzťahu medzi katolíckou cirkvou a vládou, resp. štátom v Maďarsku. Máté-Tóth už v minulosti kritizoval príliš úzke prepojenie a tiež správanie cirkevných predstaviteľov počas Orbánovej vlády.

Teológ opäť zdôraznil, že úlohou cirkvi nie je rozhodovať o tom, kto má vládnuť, cirkev však musí poukazovať na základné etické princípy a kritériá politického konania. Aj keď cirkev „zlyhala“ v uplatňovaní svojich morálnych kritérií voči predchádzajúcej vláde, po zmene moci to neznamená, že voči novej vláde má byť nekritická. Nezávisle od toho, kto práve vládne, by sa napríklad subsidiarita mala považovať za jeden z ústredných princípov katolíckej sociálnej náuky. Aj najnovšie ústavné zmeny s ďalšími centralizačnými tendenciami by sa preto mali posudzovať z hľadiska sociálnej náuky – bez ohľadu na to, ktorá politická sila ich schválila. Ak by sa cirkev iba prispôsobovala novým politickým väčšinám, zmenila by „len smer svojej závislosti“, varoval Máté-Tóth.

Úzke prepojenie medzi cirkvou a štátom vzniklo najmä vďaka štátnemu financovaniu, ako aj zverovaniu verejných úloh cirkevným subjektom, napríklad v oblasti vzdelávania. Vnútrocirkevný vývoj sa v Maďarsku často odohráva s oneskorením. Podľa Máté-Tótha sa so zvolením biskupa Jánosa Székelyho na čelo biskupskej konferencie na jeseň 2025 zmenil tón. Biskupi výslovne vyhlásili: „Nie sme politickou organizáciou a nebudeme sa podieľať na volebnej kampani.“ Aj po zmene vlády došlo k symbolickému dištancovaniu sa. Inštitucionálna sebareflexia cirkvi ohľadom jej konania v rokoch Orbánovej vlády však stále chýba.

Čo sa týka dôvery ľudí voči štátnym inštitúciám, Máté-Toth vysvetlil, že táto dôvera sa v Maďarsku do veľkej miery riadi politickou „logikou táborov“. Dôvera vo vládu aj v Európsku úniu závisí vo veľkej miere od politickej príslušnosti a poukazuje na hlbokú polarizáciu spoločnosti.

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2597502/theologe-mehrheit-der-ungarn-will-echten-politischen-neuanfang