Bezprostredne po svojom návrate z nemocnice a po nevyhnutnej rehabilitácii zaslal pápež František niekoľko ďakovných posolstiev.

Prvým bol list rektorovi Katolíckej univerzity Najsvätejšieho Srdca, Francovi Anellimu. „K mojej hospitalizácii došlo práve v roku, keď si pripomína sto rokov od založenia,“ napísal pontifik v liste zverejnenom na stránkach tejto univerzity, pod ktorú spadá Nemocnica Gemelli, kde najvyšší predstaviteľ Katolíckej cirkvi 4. júla podstúpil operáciu hrubého čreva a následnú desaťdňovú rekonvalescenciu. V liste poďakoval za úprimnú a starostlivú srdečnosť a profesionalitu všetkých, ktorí sa o neho starali počas jeho pobytu v nemocnici.

„Starostlivosť je jazykom srdca. Katolícka univerzita Najsvätejšieho Srdca si nesie už vo svojom mene povolanie starať sa o ľudskú bytosť. K mojej hospitalizácii došlo práve v roku, v ktorom „Cattolica“ – ako sa skrátene hovorí tejto univerzite – dovŕšila sto rokov svojej existencie a za motto svojho výročia si zvolila slová, ktoré mi utkveli v pamäti: „Storočia budúcnosti“. Je to tak; kultúrna a integrálna podpora človeka otvára brány budúcnosti,“ napísal pápež a dodal, že na nemocničných chodbách mohol na vlastnej koži zažiť, že „trpiace Kristovo telo v chorých akéhokoľvek veku a situácia si žiada prítomný a pozorný pohľad schopný hľadieť pred seba a vlievať nádej do chvíľ ťažkostí. Som vďačný za to, že som práve taký pohľad zazrel v mnohých tvárach, uchovávam si ho vo svojom srdci a prekladám Pánovi,“ konštatoval František vo svojom liste.

Iný pápežov ďakovný list putoval na apoštolskú nunciatúru do Gruzínska. Adresovaný bol tamojšiemu nunciovi, arcibiskupovi José Avelinovi Bettencourtovi. „Milý brat, ďakujem pekne za e-mail a priania. Som späť vo Svätej Marte a postupne sa zotavujem. Srdečne zdravím Giuseppeho. Nech ťa Pán žehná a Panna Mária sprevádza,“ napísal v krátkom, rukou písanom liste Svätý otec. Jeho obsah zdieľala tamojšia nunciatúra na sociálnych sieťach pred niekoľkými dňami.

Mons. Bettencourt sa narodil na Azorských ostrovoch v Portugalsku 23. mája 1962. Následne sa jeho rodina usadila v kanadskej Ottawe. Do diplomatických služieb Svätej stolice nastúpil v roku 1999 na apoštolskej nunciatúre v Konžskej demokratickej republike. Následne bol vymenovaný do Sekcie pre vzťahy so štátmi na Štátnom sekretariáte. Pôsobil v protokolárnej službe počas pontifikátu Benedikta XVI., ktorý ho vymenoval za šéfa protokolu. V prvej tretine roku 2018 ho súčasný pápež František vymenoval za apoštolského nuncia v Arménskej republike a  Gruzínsku.

Okrem týchto pozdravných listov je omnoho podstatnejšou informáciou to, že priblížil čas zverejnenia novej apoštolskej konštitúcie, ktorá bude venovaná reforme Rímskej kúrie. Pre francúzsky katolícky denník „La Croix“ o tom v rozhovore hovoril kardinál Pietro Parolin, štátny sekretár Svätej stolice. Text je už podľa neho v podstate hotový, o čase jeho zverejnenia rozhodne pápež. Momentálne text skúmajú odborníci na kánonické právo. Rada kardinálov spolu s pápežom Františkom už niekoľko rokov, prakticky od začiatku jeho pontifikátu, pracuje na novom základnom dokumente, ktorý by nahradil predchádzajúci apoštolskú konštitúciu Jána Pavla II. Pastor bonus z roku 1988.

Podľa kardinála „v zložitej a tisícročnej organizácii,“ akou je Rímska kúria, by zmeny mohli „vyvolať určité problémy.“ Avšak odhodlanie, aby sa Vatikán skutočne prejavil „ako pápežov nástroj pre dobro cirkvi,“ je silné.