Celková čiastka
Zostávajúci čas
Katechéza pre mládež: Etiketa v cerkvi a mimo nej (15b)
Existujú nejaké smernice týkajúce sa cerkevnej etikety? Ako sa tam má človek správať?
Chcem hneď povedať, že na túto tému existujú samostatné a veľmi podrobné pokyny. Tu vám stručne vysvetlím, čo je najdôležitejšie. Pred všetkým ostatným by ste pri vstupe do cerkvi mali prežehnať. Je podstatné, aby ste boli v cerkvi aj naďalej úctivo.
Rád by som vedel, čo znamená táto úctivosť?
Úctivosť je nielen zdvorilé správanie, ale aj naše dobré, dôstojné státie pred Bohom ako odpoveď na to, že na nás hľadí s láskou. Úctivosťou je bázeň, pokora, nevýslovná úcta pred Bohom, ktorý je taký prítomný a blízky. Úctivosť je aj vnútorná skromnosť, duchovná citlivosť, pozornosť a sústredenosť. Správanie človeka by malo byť úctivé v Božom chráme i mimo neho.
Keď sa v Božom chráme správame úctivo, chápem to. No mimo chrámu – to neviem pochopiť. Prečo by som sa mal mimo cerkvi správať úctivo?
Pretože Pán je prítomný nielen v cerkvách. K úctivému správaniu mimo chrámu patrí pozdraviť druhého človeka vo všetkej úprimnosti a použiť pritom Boží jazyk, prežehnať sa pred svätým miestom. Koniec koncov, aj toto človeka pripravuje na príchod do Božieho chrámu.
Ako sa človek pripravuje na príchod do Božieho chrámu?
V rámci prípravy na účasť na bohoslužbách je dôležité zmieriť sa so všetkými, ktorí možno majú niečo proti nám (porov. Matúš 5, 23 – 24). Keď ideme do cerkvi, je dôležité otvoriť sa modlitbe. Najlepšou prípravou v očakávaní božskej liturgie je nábožná účasť na bohoslužbách večierne, utierne a hodinkách. Očakáva sa, že máme náležitý odev a vonkajší vzhľad, aby sme neprovokovali blížnych k odsudzovaniu a neboli pre nich pokušením.
Chápem, že je hodnotné prichádzať skôr a modliť sa v cerkvi. Je možné hovoriť svoje vlastné modlitby počas bohoslužieb?
Nie je patričné prednášať osobnú modlitbu počas spoločnej služby v cerkvi. Najlepší čas na osobnú modlitbu je pred a po spoločnej bohoslužbe.
A prečo ľudia počas bohoslužieb stoja, sedia, kľačia alebo sa prechádzajú? A aký význam majú všetky tieto spôsoby správania a gestá?
Počas každej bohoslužby v Božej chráme zvyčajne stojíme na znak Kristovho vzkriesenia a nášho budúceho vzkriesenia z mŕtvych. Niekedy si aj sadáme, aby sme pozorne počúvali čítanie žalmov alebo homíliu kňaza. Modlitba pokľačiačky je vonkajším prejavom pokánia, zármutku a ľútosti. Pri niektorých bohoslužbách naozaj kľačíme a skláňame sa k zemi. Aby sme mali účasť na Pánovom tele a krvi, pristupujeme ku kňazovi.
Ako sa pristupuje k svätému prijímaniu?
Zložíme ruky v tvare kríža na hrudi.
Ako sa odchádza z cerkvi? Mám urobiť nejaké špeciálne gestá?
V cerkvi musíme zostať až do konca bohoslužby – do kňazského požehnania (prepustenia). Pred opustením cerkvi pobozkáme kríž a ikony na tetrapodoch. A po vyjdení z chrámu sa obrátime tvárou k vchodu a prežehnáme sa s poklonou. Pamätajme, že Boh je prítomný všade, a preto naše správanie v chráme i mimo neho by malo byť patričné.
V Božom chráme by sa ľudia mali správať úctivo. Úctivosť je pokorný, pred Bohom bdelý, kajúci, Boha milujúci spôsob správania sa človeka pred Bohom a svätými predmetmi. Pri vstupe do chrámu a pri východe z neho sa prežehnáme a počas pobytu v cerkvi zachovávame nábožné ticho. |
Zdroj: We walk with Christ. Preložil o. Ján Krupa
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810
Po-Pia 09:00-15:00
Facebook
Instagram