Katolícki a pravoslávni teológovia a teologičky sa stretli v Alexandrii pod vedením kuriálneho kardinála Kocha a metropolitu Jóba a prijali deklaráciu „Synodalita a primát v druhom tisícročí a dnes“.

Spoločná medzinárodná komisia pre teologický dialóg medzi Rímskokatolíckou a Pravoslávnou cirkvou prijala na svojom nedávnom plenárnom zasadnutí v Alexandrii dokument „Synodalita a primát v druhom tisícročí a dnes“. Znamená to ďalší dôležitý krok v teologickom dialógu medzi Katolíckou a Pravoslávnou cirkvou. Na dokumente sa intenzívne pracovalo niekoľko rokov.

Plenárne zhromaždenie sa konalo od 1. do 7. júna v egyptskom pobrežnom meste Alexandria. Pod predsedníctvom kuriálneho kardinála Kurta Kocha a metropolitu Jóba (Getchu) sa na plenárnom zhromaždení zúčastnili zástupcovia desiatich pravoslávnych cirkví a 18 katolíckych teológov. Za pravoslávnu stranu boli zastúpené patriarcháty Konštantínopol, Alexandria a Jeruzalema, ako aj Rumunská a Gruzínska pravoslávna cirkev, ďalej pravoslávne cirkvi Cypru, Grécka, Poľska, Albánska, Českých krajín a Slovenska.

Oficiálny bilaterálny katolícko-pravoslávny dialóg sa začal v roku 1980. Vrátane Alexandrie sa doteraz uskutočnilo 15 plenárnych zasadnutí Komisie pre dialóg, na každom z nich bolo 30 katolíckych a 30 pravoslávnych členov. Posledné plenárne zasadnutie pred Alexandriou sa uskutočnilo v roku 2016 v talianskom Chieti.

Komisii pre dialóg spoločne predsedajú kardinál Kurt Koch, predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov, a arcibiskup Job (Getcha) z Ekumenického patriarchátu. Medzi plenárnymi zhromaždeniami prebieha práca v rámci koordinačného výboru, ktorý pripravuje obsah plenárnych zhromaždení.

Koordinačný výbor sa ostatne stretol v novembri 2018 a v novembri 2019 v kláštore Bose v Taliansku a v máji 2022 v Rethymne na Kréte, aby pracoval na návrhu textu. Ten sa teraz opäť intenzívne prerokúval v Alexandrii. Odstránili sa existujúce nedorozumenia, zapracovali sa zmeny a nakoniec sa prijal konečný text, uvádza sa v komuniké. V komuniké sa však hovorí aj to, že Gruzínska pravoslávna cirkev nesúhlasí s niektorými časťami.

Synodalita a primát

Komisia pre dialóg v konsenzuálnom dokumente uvádza, že Cirkev nemožno chápať ako pyramídu, v ktorej zhora vládne primát, ani ako federáciu autonómnych cirkví. Historický výskum synodality a primátu v druhom tisícročí ukázal, „že oba pohľady sú neprimerané“. Ukázalo sa tiež, že podľa rímskokatolíkov sa synodalita nemá chápať výlučne v zmysle konzultácií a podľa pravoslávnych je primát viac než len čestný titul.

V dokumente sa tiež uvádza, že Druhý vatikánsky koncil (1962 – 1965) otvoril nové perspektívy tým, že zásadne interpretoval tajomstvo Cirkvi ako tajomstvo spoločenstva. V súčasnosti sa v Rímskokatolíckej cirkvi zvyšuje úsilie o podporu synodality na všetkých úrovniach. Existuje tiež ochota rozlišovať to, čo by sme mohli nazvať patriarchálnou službou pápeža v rámci západnej/latinskej cirkvi, od jeho služby vo vzťahu k spoločenstvu všetkých cirkví. Toto ponúka nové možnosti do budúcnosti.

V novom dokumente sa uvádza, že v Pravoslávnej cirkvi sa synodalita a primát vykonávajú súčasne na celopravoslávnej úrovni v súlade s kánonickou tradíciou prostredníctvom konania Svätých a Veľkých koncilov.

Z teologického hľadiska treba synodalitu a primát chápať ako „vzájomne prepojené, doplňujúce sa a neoddeliteľné skutočnosti“. Čisto historické diskusie, samozrejme, nestačia. Cirkev je hlboko zakorenená v tajomstve Najsvätejšej Trojice a eucharistická ekleziológia spoločenstva je kľúčom k formulovaniu „solídnej teológie synodality a primátu“.

Vzájomná závislosť synodality a primátu je základným princípom v živote Cirkvi. Je neoddeliteľná od služby jednote Cirkvi na miestnej, regionálnej a univerzálnej úrovni. Prvé tisícročie ponúka cenné indície pre uplatňovanie tohto základného princípu. Tieto princípy však treba „nanovo a správne“ uplatňovať v súčasných podmienkach.

Sedem konsenzuálnych dokumentov

Komisia pre dialóg doteraz vydala sedem konsenzuálnych dokumentov: „Tajomstvo Cirkvi a Eucharistie vo svetle tajomstva Najsvätejšej Trojice“ (Mníchov 1982), „Viera, sviatosti a jednota Cirkvi“ (Bari 1987), „Sviatosť posvätenia v sviatostnej štruktúre Cirkvi s osobitným zreteľom na význam apoštolskej postupnosti“ (Uusi Valamo 1988), „Uniatizmus: Metóda minulosti a súčasné hľadanie plného spoločenstva“ (Balamand 1993), „Cirkevné spoločenstvo, konciliarita a autorita“ (Ravenna 2007), „Synodalita a primát v prvom tisícročí“ (Chieti 2016) a teraz „Synodalita a primát v druhom tisícročí a dnes“ (Alexandria 2023).

Zdroj: Kathpress