Gregor Nysský

† po 394

Gregor Nysský, ktorý je záhadnejší ako ostatní dvaja Kapadóčania a dodnes viac nepochopený, sa dnes čoraz viac javí vo svojej skutočnej podobe. Kým Bazil je predovšetkým mužom činu a vládnutia a Gregor z Nazianzu rétorom a básnikom, Gregor Nysský je predovšetkým mystikom a, odhliadnuc od Origena a v jeho stopách, prvým veľkým spirituálnym teológom Cirkvi. Ako brat Bazila pochádzal z tej istej kresťanskej rodiny. Deti v jednej rodine však nemusia byť rovnaké. Rodina dala svetu úžasné osobnosti: troch biskupov, štyroch svätých – naozaj impozantný zoznam –, ale aj pohnutý životný príbeh druhého syna, ktorý začal ako askéta a skončil žalostne. Gregor sa veľmi líšil od svojho staršieho brata Bazila; určite sa cítil v tieni tohto veľkého muža. Ak chceme Gregorovi učiniť po práve, musíme ho posudzovať samostatne.

O jeho mladosti a štúdiách nevieme veľa. Gregor nebol veľmi zhovorčivý, pokiaľ išlo o jeho osobné veci. Rodičia mu nezaplatili nákladné štúdiá ako Bazilovi. Gregor neopustil Kapadóciu a vzdelanie získal v školách v Cézarei. Milovali ho rodičia menej? Pravdepodobne ho určili na cirkevný úrad, a tak mu nedali na výber.

V mladosti bol lektorom. Namiesto toho, aby vstúpil do duchovného stavu, stal sa rétorom. Bolo to váhanie, vôľa presadiť sa alebo nestálosť úzkostlivej povahy? Zdá sa, že ho zaujala pohanská kultúra, najmä Libanius, najmä preto, že Julián jej v tom čase dodal nový lesk.

Gregor sa oženil s Theosebiou, ženou s vysokým nadaním a vynikajúcim vzdelaním, ku ktorej bol vášnivo pripútaný. Nemali by sme brať príliš doslovne výčitky, ktoré si Gregor adresoval v traktáte „O panenstve“ (De virginitate), že si zvolil „svetský život“, pretože z toho treba odpočítať všetku pompéznosť. Vzdal sa rétoriky, ale nie manželstva. Ostal ženatý aj vtedy, keď ho jeho brat okolo roku 371 menoval za biskupa mestečka Nyssa v západnej časti Kapadócie.

Theosebia zomrela okolo roku 385. Biskup z Nazianzu poslal Gregorovi kondolenčný list, v ktorom zosnulú ocenil ako „skutočnú svätú a pravú manželku kňaza“. Gregor Nysský uznal prípustnosť manželských radostí, ba dokonca nám zanechal dojímavý opis. Pochybnosti, ktoré vyjadril voči telesnosti a sexualite, preto možno vychádzajú menej z jeho skúseností než skôr z platónskej filozofie.

O Gregorovom živote sa inak veľa nevie. Zrejme viedol s Theosebiou skromný život a bol taký pohltený štúdiom a duchovnými cvičeniami, že ani napriek prosbám svojho brata Bazila nenavštívil ho v jeho samote. So svojou sestrou Makrínou zostal v neustálom kontakte a cítil sa s ňou hlboko spojený. Viedla komunitu žien v tej istej oblasti. Gregor ju nazýval svojou duchovnou vodkyňou. Opísal jej život a smrť, ktorej bol svedkom, v malej knižočke, ktorá je dojímavým majstrovským dielom jeho citlivosti (Vita Macrinae).

Od roku 371 nastúpil Gregor novovytvorené biskupskú stolicu v Nysse. Ako sám priznal, do tejto funkcie bol „donútený“ svojím bratom, ktorý si tým chcel upevniť svoje postavenie v cirkevnej politike. Bazil však nedôveroval plne Gregorovmu organizačnému talentu a taktickému umeniu. Gregor sa navyše neprejavoval práve horlivo pri urovnávaní sporu medzi Bazilom a svojím biskupským strýkom ani pri zmierňovaní napätia medzi svojím bratom a Gregorom z Nazianzu. Bazil však potreboval ľudí, na ktorých ortodoxiu sa mohol spoľahnúť. Gregor všetkých ohromoval svojím teologickým vzdelaním. Bol síce priemerným diplomatom, ale vo svojej viere bol neochvejný a vo svojej vede všeobecne uznávaný. Práve na tom však v tých časoch ariánskych nepokojov záležalo. Gregor nastúpil do svojej funkcie bez nadšenia. Raz sa dokonca sťažoval, že ho poslali do „púšte“, a ľudí tohto miesta hodnotil dosť nezhovievavo.

Bol však horlivým biskupom, ktorý sa zasadzoval za svoju cirkevnú obec a bol ňou vysoko cenený. Teológ a mystik rozumel priamemu vyjadrovaniu a konkrétnemu podaniu náuky, keď kázal. Jeho reč na sviatok Bohozjavenia je vzorom taktnosti, srdečnosti a ľudovej katechézy.

Gregor, rovnako ako ostatní prívrženci Nicejského koncilu, nebol ušetrený prenasledovania zo strany novoariánov. Aby sa ho zbavili, obvinili ho, že rozkradol cirkevný majetok. Bolo to podivné obvinenie voči človeku, ktorý vždy bránil záujmy chudobných. Na určitý čas bol zbavený úradu a do svojho biskupského mesta sa mohol vrátiť až po smrti cisára Valensa (378). Mestečko mu pripravilo triumfálne prijatie. Jeho dojatie ešte doznieva, keď o tom píše v liste: „Svojou prehnanou prejavmi náklonnosti nás takmer udusili.“

Po Bazilovej smrti sa Gregor stal teologickým a mníšskym dedičom svojho brata. Teraz konal s väčšou sebaistotou. Prevzal hlavnú úlohu v obrane pravej viery. Bazil mu nedovolil plne sa rozvinúť, možno preto, že nedokázal správne odhadnúť Gregorove schopnosti. Ich povahy boli príliš odlišné a Gregor bol povahovo príliš zdržanlivý, aby sa vnucoval.