TopTip

Nedeľa 5. týždňa po Päťdesiatnici: O démonoch a sviniach

Nedeľa 5. týždňa po Päťdesiatnici: O démonoch a sviniach

Čo je s tým bravčovým mäsom? Tóra zakazuje akýkoľvek kontakt s ním. V knihe Levitikus čítame: „Pán hovoril Mojžišovi a Áronovi: ‚Povedzte Izraelitom: Toto sú zvieratá, ktoré môžete zo všetkých štvornohých zvierat, čo sú na zemi, jesť: Všetko, čo má medzi štvornohými zvieratami rozdvojené kopytá, čo má celkom rozdvojené kopytá a prežúva, môžete jesť. Ale z prežúvavcov a z dvojkopytníkov nesmiete jesť ťavu, je síce prežúvavcom, ale nemá rozdvojené kopytá, bude pre vás nečistá; jazveca, ktorý je síce prežúvavec, ale nemá rozdvojené paprčky, bude pre vás nečistý; zajaca, lebo prežúva, ale nemá rozdvojené paprčky, bude pre vás nečistý; sviňu, ktorá má rozdvojené paprčky a celkom rozdvojené paprčky, ale neprežúva. Ich mäso nesmiete jesť a ich zdochlín sa nesmiete dotýkať, budú pre vás nečisté!‘“ (Lev 11, 2 – 8).

V tomto prípade sa zdá, že uvedený dôvod je svojvoľný: existuje nejaký Boží dôvod na uprednostňovanie zvierat, ktoré majú kopytá a prežúvajú? Ak áno, nie je nám to povedané.

Moderní komentátori navrhli ekologické a hygienické dôvody pre postoj Židov. Napríklad navrhli, že ošípané zjedia čokoľvek – odpadky, vnútornosti, dokonca aj mŕtvoly – sú považované za „nečisté“, t. j. nehodiace sa pre Boží ľud.

Aj Korán zakazuje konzumáciu a dokonca aj kontakt s bravčovým mäsom: „Alláh učinil pre vás nezákonným len to, čo umiera samo od seba, a krv, a mäso ošípaných, a to, nad čím bolo vzývané meno iného ako Alláha“ (súra 2, 174). Tento a podobné texty zaznamenávajú zákaz, ale nevysvetľujú ho.

Zákaz v Koráne naznačuje ďalší možný dôvod, keď bravčové mäso spája s „tým, nad čím bolo vzývané meno iného ako Alláha“. V skutočnosti sa svine pravidelne obetovali „iným menám“ v Mojžišovom čase. V Egypte Mojžišovej doby sa svine obetovali bohom, najmä Setovi, vládcovi Horného Egypta, a bravčové mäso sa konzumovalo na rituálnej hostine. Jedným z ich najdôležitejších bohov bol práve Set spolu s Hórom, vládcom Dolného Egypta, ktorí boli zobrazovaní ako korunujúci faraóna.

Svine obetovali rôznym božstvám aj Filištínci, Gréci i Rimania. Mohla táto trvalá spojitosť svíň s faraónom a modloslužbou ovplyvniť odsúdenie bravčového mäsa Hebrejmi? Modloslužba a s ňou spojené praktiky boli pre vtedajších Židov, ktorí dodržiavali zákony, určite najväčšou nečistotou. Všetko, čo súviselo s modloslužbou, bolo rovnako odsudzované. Možno sa to isté zdôvodnenie vzťahuje aj na židovský zákaz miešania mäsa a mliečnych výrobkov. Žeby skutočnosť, že Kanaánčania obetovali svojim bohom jahňa uvarené v mlieku svojej matky, ho robila nehodiacim sa pre Boží ľud?

V každom prípade sa svine stali v judaizme a neskôr aj v islame vrcholným symbolom nečistoty. Keď napríklad Ježiš rozpráva príbeh o márnotratnom synovi, finálnym ponížením mladíka bolo kŕmenie svíň šupkami.

Gadarské svine

Ježišovo stretnutie s démonmi je priamo spojené s príbehom o tom, ako upokojil more (Matúš 8, 23 – 27), ktorý predchádza tomuto stretnutiu. Evanjelium hovorí, že Ježiš a jeho učeníci prechádzali cez Galilejské more, keď sa rozpútala búrka. Komentátori zdôraznili, že Matúš tu použil to isté slovo ako v rozprávaní o Pánovom ukrižovaní, keď sa zatriasla zem. Predstavuje to apokalyptickú udalosť, ktorá zvestuje príchod Mesiáša a Božieho kráľovstva do Galiley pohanov.

Keď sa Ježiš a jeho učeníci dostanú na východnú stranu mora, narazia na démonov, ktorých uzdravenie sa opisuje v Matúšovi 8, 28 – 34. Túto oblasť, ktorá je dnes súčasťou Jordánska, vtedy obývali Židia, miestni pohania a grécko-rímski osadníci. Rané rukopisy evanjeliového príbehu sa líšia a túto udalosť lokalizujú do Gadary (centrum helenizmu v regióne) alebo Gerasy (dnešný Jerash). Obe boli pohanské mestá, viac grécke ako semitské, s pohanskými chrámami vedľa židovských synagóg. Slávili sa pohanské sviatky, s drámami zobrazujúcimi bohov a obetami, ktoré sa im prinášali. Bravčové mäso tu bolo považované za prijateľné.

V evanjeliovom rozprávaní je démonom ponechané vstúpiť do svíň a potopiť sa v mori. Všetko, čo je nečisté v tomto svete (modloslužobné svine) a v duchovnej ríši (vzbúrení démoni), je určené zrútiť sa do priepasti a uvoľniť cestu Božiemu kráľovstvu.

Keď sa plavili cez Galilejské more, učeníci sa jeden druhého pýtali: „Ktože je to, že ho i vietor i more poslúchajú?“ (v. 27) – na mali ešte zažiť Krista ako viac než svätého muža. Keď sa však Ježiš postaví démonom, nie je potrebné diskutovať. „Čo ťa do nás, Syn Boží?!“ nariekajú démoni. „Prišiel si sem predčasne nás mučiť?“ (v. 29) – tieto nenávidené duchovné sily vedia to, čo v tejto fáze učeníci nevedia. Veľká časť Matúšovho evanjelia sa zaoberá rastúcim povedomím učeníkov o Kristovom jedinečnom vzťahu s Otcom. Títo „maloverní“ budú onedlho šíriť vieru v Krista oveľa ďalej, než sa kedy predtým dostali.

Nastal čas 

Aký „čas“ sa spomína v sťažnosti démonov? Títo démoni neboli pripravení stratiť svoju moc. Sú tu znázornení podobne ako mnohí Židia svojej doby, ktorí očakávali, že budú mať moc až do posledného dňa, apokalyptického konca všetkých vecí, keď Pánov Pomazaný príde v sláve a bude súdiť svet. Neboli pripravení na stretnutie s Kráľom vekov v osobe Ježiša Nazaretského.

Tento Ježiš príde v sláve, ale nie vtedy a nie tak, ako by niekto očakával. Kristus bude oslávený, keď, triumfujúc nad hriechom v sebe, sa vydal sa smrti, aby ju zrušil a zvrátil jej moc nad ľudstvom. Kristova obetná smrť bola jeho slávou, víťazstvom sebaobetovania tvárou v tvár neplodnému svetu.

Čo je čisté a nečisté?

Keď zákonníci a farizeji z Jeruzalema kritizovali Ježiša a jeho nasledovníkov, že nedodržiavajú rituálne očisťovanie, Ježiš im odpovedal: „Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka“ (Matúš 15, 11). Nečistota už nie je záležitosťou rituálnych praktík, ale našich činov a úmyslov.

Nie bez počiatočných sporov sa raná Cirkev priklonila k názoru, že neexistujú čisté a nečisté jedlá, pretože všetky jedlá sú od Boha. Ako zdôrazňoval svätý Pavol, dodržiavanie zákonov Tóry nás neospravedlní; svoju vieru vkladáme do Krista a do jeho spasiteľných činov. Nič z toho, čo robím, ma nemôže „spasiť“. Zdrojom všetkej ľudskej nečistoty je myšlienka, že sa môžem spasiť tým, že budem robiť toto alebo sa zdržím tamtoho. Naše úsilie nás nemôže priviesť do vzťahu s Bohom. Iba v Božom diele, ktoré sa zjavilo v Ježišovi Kristovi, môžeme nájsť istotu a nádej.

Zdroj: https://melkite.org/faith/sunday-scriptures/of-demons-pigs Preložil o. Ján Krupa

Podobné články

Počúvajte naživo

Dodajte energiu našim vysielačom
Dodajte energiu našim vysielačom
Vyzbieraných je 1170 €

Celková čiastka

6000 €

Zostávajúci čas

11 dní

Aktuálny program

počasie

Počasie podľa
P. Jurčoviča
Darujte 2% Podporte vaše rádio Chcem byť patrónom Rádia Lumen

Táto stránka používa cookies

Súbory cookie používame na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránok, na poskytovanie funkcií sociálnych médií a na vylepšenie a prispôsobenie obsahu a reklám. Viac o cookies