Nestórius a Memnon sa podriadili, zatiaľ čo diplomatickejší Cyril si s pomocou bohatých úplatkov získal cisársky dvor na svoju stranu. Epifán nám zanechal zoznam „darov“: pštrosie perá, koberce, hodvábne tkaniny. Úspech na seba nenechal dlho čakať. Teodóz povolal do Chalcedónu skupinu delegátov, ktorí vyhlásili efezský koncil za rozpustený, a dovolil biskupom vrátiť sa domov, ale Cyrilovi a Memnonovi prikázal, aby čakali v Efeze, kým sa nevyrieši ich situácia. Cyril však už odplával do Alexandrie. Tak sa skončil Efezský koncil.

S určitým nepokojom a pohnutý búrlivými udalosťami Cyril – trochu neskoro – pochopil, že nadišiel čas na kompromisy a ústupky. To mu bolo o to ľahšie, keď sa Nestórius musel utiahnuť do kláštora. V roku 433 došlo k dohode na základe formuly zjednotenia, ktorú vypracovali Antiochijčania; to bolo uzavretie mieru. Túto udalosť oslavuje slávny Cyrilov list, ktorý sa začína slovami, ktoré mu dali meno: „Nech sa radujú nebesia a zem sa trasie od radosti.“ Bohužiaľ, tento mier neviedol k definitívnemu urovnaniu sporu. Orient zostal rozdelený a monofyziti sa neskôr odvolávali na Cyrila.

Po roku 433 sa strácajú správy o Cyrilovi. Je známe, že zomrel 27. júna 444. Strýko a synovec vládli spolu 60 rokov v Alexandrii 60, príliš dlho na to, aby za nimi niekto smútil. Anonymný list, pripisovaný Teodoretovi Cýrskemu, nezaobalene vyjadruje úľavu v Egypte: „Konečne je mŕtvy tento zlý človek. Jeho úmrtie teší tých, čo prežili, ale mŕtvych určite zarmútilo.“

Cyril bol jedným z najkontroverznejších a najhoršie povestných mužov svojej doby. Nie je potrebné zakrývať jeho chyby, história ich pred nami rozprestiera. Cyril mal nekontrolovateľnú horlivosť inkvizítora za vieru. V protivníkovi nevidel človeka a nepoznal zľutovanie. Mal síce pomocníkov, ale žiadnych priateľov. Nič v jeho charaktere nezmierňovalo túto tvrdosť. Do teológie zaviedol tvrdosť, zdôrazňovanie autority, aby presadil svoj vlastný názor. Pre Cirkev by bola užitočnejšia nesebecká a zmierlivejšia služba pravde.

Cyril doplnil tradičné dokazovanie z Písma o dôkaz z cirkevných otcov: svedectvo cirkevných otcov sa v dokazovaní kladie na rovnakú úroveň dôkazy z Písma. Rovnako tak v spore s ariánmi zaviedol rozumový dôkaz, pred ktorým bola v teológii veľká budúcnosť.

Cyril sa so svojou bojovnou, neústupnou povahou dostal do zlej situácie. Nikdy nedokázal u svojich protivníkov rozpoznať ani kúsok pravdy, ani najortodoxnejšie tvrdenia nedokázal vnímať v ich skutočnom rozsahu. Jeho terminológia je nedostatočná. Formuláciu „jediná prirodzenosť vteleného Loga“ považoval za atanázovskú, ale pochádzala z apokryfného spisu Apolinára Laodicejského. Doslovne vzaté, táto formulácia viedla k vzniku monofyzitskej cirkvi, ktorá uznáva v Kristovi iba jednu prirodzenosť. Nový koncil v roku 451 v Chalcedóne, obnovil rovnováhu v kristológii.

Cyril predsa len poslúžil cirkvi tým, že bránil správne učenie. Ešte lepšie by jej poslúžil a možno by aj zachránil jednotu, keby mal dostatočný nadhľad a alexandrijský pohľad spojil s antiochijským pohľadom.

Alexandrijský biskup bol prenikavý, pravoverný teológ, hoci podľahol pochybným formuláciám Apolinára, ktoré chcel hrubo vnútiť Nestóriovi. Teologicky zdatný protivník mohol Cyrila v jeho tvrdohlavosti ľahko poraziť. Stačilo, aby doslovne vzal dvanásť anatematizmov, ktoré Cyril sformuloval proti Nestóriovi, a postihol by ich rovnaký osud, aký Cyril pripravil pre Nestóriove výroky.

Tento vášnivý človek vyvolával vášne. Naďalej vyvoláva vášnivé, niekedy protichodné súdy. Cyril sa vzďaľuje od patristického veku. Vydáva sa na cestu byzantinizmu. Svojou dialektikou je prvým scholastikom Orientu.