Keď svet 8. mája prvý raz uzrel nového pápeža na Balkóne požehnaní, Lev XIV. mal na hrudi osobitný kríž. Nebola to len ozdoba, ale symbol hlbokého významu. Spojuje v sebe relikvie piatich významných osobností augustiniánskeho rádu: samotného svätého Augustína, jeho matky Moniky, svätého Tomáša z Villanovy, blahoslaveného Anzelma Polanca (čítaj Polanka) a ctihodného Bartolomeja Menocchia (čítaj Menokia).

Nový pápež dostal tento náprsný kríž od generálnej kúrie augustiniánskeho rádu 30. septembra 2023, keď bol ešte chiclayským (čítaj šiklajským) biskupom Robertom Francisom Prevostom. Bol to znak duchovnej spolupatričnosti pri príležitosti prijatia biskupa Prevosta do kardinálskeho kolégia. Páter Josef Sciberras, generálny postulátor rádu, v rozhovore pre „Vatican Media“ povedal, že Prevost mal tento kríž aj počas konkláve. „Neviem, či to bolo kvôli mojej správe,“ povedal, „ale keď som videl, že ho má na balkóne, bol som hlboko dojatý.“

V strede kríža sa nachádza fragment kosti svätého Augustína, cirkevného otca a duchovného otca rádu. Po jeho bokoch sú umiestnené relikvie svätých, ktorí stelesňujú špecifický rozmer augustiniánskej svätosti: Monika, symbol vytrvalosti v modlitbe a materinskej lásky; arcibiskup Tomáš z Villanovy ako otec chudobných; biskup Anzelm Polanco ako mučeník španielskej občianskej vojny; a Bartolomej Menochio, ktorý odporoval Napoleonovi a v Ríme sa venoval ľudu.

Tomáš z Villanovy (1486–1555) ako arcibiskup Valencie ovplyvnil katolícku reformu. Ešte pred Tridentským koncilom založil kňazský seminár, s veľkou energiou sa zasadzoval za starostlivosť o chudobných a misie a vyvinul kultúru kázania ovplyvnenú Bibliou, cirkevnými otcami a mystikou. Tomáš z Villanovy bol v roku 1688 vyhlásený za svätého.

Blahoslavený Anzelm Polanco zomrel mučeníckou smrťou ako biskup v Teruele v Španielsku. Počas náboženských prenasledovaní v španielskej občianskej vojne bol v roku 1939 zastrelený a spálený. Jeho neochvejná vernosť viere z neho urobila vzor biskupskej vytrvalosti. Ján Pavol II. ho v roku 1995 vyhlásil za blahoslaveného.

Ctihodný Bartolomej Menocchio slúžil ako pápežský sakristián a odvážne sa postavil proti napoleonským útokom. Jeho hlboká spiritualita a služba rímskej cirkvi z neho urobili cenenú osobnosť začiatku 19. storočia. V roku 1991 Ján Pavol II. uznal jeho hrdinské čnosti.

Levov náprsný kríž možno odráža viac ako len jeho osobnú zbožnosť – náprsný kríž by sa dal interpretovať aj ako jeho program. Svätí, ktorých relikvie sú vložené do kríža, predstavujú hodnoty, ktoré by Levovi XIV. mohli slúžiť ako smernica jeho pontifikátu: reforma v duchu pokory, blízkosť k ľudu, vernosť cirkvi a obetavosť.

Týmto jazykom hovorí aj Levov nedávno odhalený pápežský erb: v spodnej časti je srdce na knihe, ktoré je prebodnuté Božím slovom – je to odkaz na Augustínovo obrátenie a jeho slávny výrok: „Tvojím slovom si prebodol moje srdce.“ Nad tým je biela ľalia na modrom pozadí, čo je symbol mariánskej čistoty. Mottom „In Illo uno unum“ („V Ňom jednom jedno“) je Augustínov výklad žalmu 127 a vyjadruje ideál jednoty v Kristovi. Už v roku 2023 vtedajší kardinál Prevost vyhlásil: „Jednota a spoločenstvo sú charizmou augustiniánskeho rádu a môjho spôsobu myslenia.“

Pápežské insígnie – Petrove kľúče zo striebra a zlata a mitra vo farbách Vatikánu – teraz nahrádzajú kardinálske znaky z jeho doterajšieho erbu. Lev XIV. si vo svojom erbe ponechal mitru, ktorou Benedikt XVI. nahradil tradičnú tiaru, ktorú nosili jeho predchodcovia po stáročia.

Zdroj: José Garcia  https://www.die-tagespost.de/kirche/vatikan-und-papst/das-besondere-brustkreuz-von-papst-leo-xiv-art-263356