TopTip

Poklona Kristovmu telu a krvi u gréckokatolíkov

10. 06. 2020Ján Krupa
Poklona Kristovmu telu a krvi u gréckokatolíkov

Štvrtok po slávnosti Najsvätejšej Trojice je v liturgickom kalendári Rímskokatolíckej cirkvi venovaný slávnosti Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, ľudovo nazývanej slávnosť Božieho tela (lat. Corpus Christi).

 

Začiatkom 13. storočia mala mníška Juliana z Liège opakovane videnia, z ktorých vyrozumela, že je potrebný osobitný sviatok na počesť Eucharistie. V roku 1246 zaviedol takýto sviatok biskup Robert de Thourotte v diecéze Liège. V roku 1264 pápež Urban IV., ktorý bol predtým archidiakonom v Liège, rozšíril jeho slávenie na celú západnú Cirkev.

Opodstatnenosť slávnosti Božieho tela potvrdil Tridentský koncil (1545 – 1563), keď v reakcii na staré i nové omyly dogmatizoval náuku, že po premenení chleba a vína je vo svätej Eucharistii prítomné telo a krv spolu s dušou a božstvom nášho Pána Ježiša Krista, a teda celý Kristus, a to opravdivo (vere), skutočne (realiter) a podstatne (substantialiter) pod spôsobmi viditeľných vecí (DH 1636 - 1642; 1651n).

Odvolávajúc sa na Ježišove slová, že to, čo dal svojím učeníkom pri Poslednej večeri, je naozaj jeho telo a krv, Tridentský koncil vysvetlil: „Konsekráciou chleba a vína nastáva premena celej podstaty chleba na podstatu Kristovho tela, nášho Pána, a celej podstaty vína na podstatu jeho krvi. Túto premenu Katolícka cirkev vhodne a vo vlastnom zmysle slova nazýva ‚prepodstatnením‘ (transsubstantiatio – podstatná premena)“ (DH 1642).

Východné katolícke cirkvi

Postupom času, aby demonštrovali Rímu svoju „katolíckosť“, prevzali do svojich liturgických kalendárov slávnosť Božieho tela mnohé východné katolícke cirkvi – sýrska, chaldejská, maronitská, arménska, koptská, melchitská, italo-albánska. Totiž pravoslávne cirkvi, z ktorých vzišli, vždy verili v reálnu a trvalú prítomnosť Ježiša Krista vo sviatosti Eucharistie, ale neakceptovali školasticko-racionalistickú náuku o prepodstatnení. A okrem toho pravoslávni sa odjakživa držali zásady: Uctievame si posvätené dary, pretože ich uchovávame k prijímaniu pre chorých, ale neuchovávame ich, aby sme ich uctievali. Inými slovami, pravoslávie nikdy nepraktizovalo a dodnes nepraktizuje ani Eucharistickú poklonu ani Eucharistickú procesiu.

Rozhodnutím Zamojskej synody z roku 1720 sa sviatok Najsvätejšej Eucharistie stal záväzným aj pre gréckokatolíkov na našom území. V roku 1891 Ľvovská synoda povýšila tento sviatok na úroveň Pánovho sviatku a zároveň nariadila, aby sa každoročne slávil vo štvrtok po nedeli Všetkých svätých.

V liturgickom kalendári Gréckokatolíckej cirkvi sa tento sviatok oficiálne volá Slávnostná poklona prečistým tajomstvám tela a krvi nášho Pána Ježiša Krista a ľudovo sviatok Najsvätejšej Eucharistie.  

Podobné články

Počúvajte naživo

Práve vysielame
spustiť naživo Webkamera štúdio
Potrebujeme vás!
Potrebujeme vás!
Vyzbieraných je 30 €

Celková čiastka

6000 €

Zostávajúci čas

30 dní

Aktuálny program

    Na tento deň zatiaľ nie je vytvorený programový plán.
    Na tento deň zatiaľ nie je vytvorený programový plán.
    Na tento deň zatiaľ nie je vytvorený programový plán.

Archív

počasie

Počasie podľa
P. Jurčoviča

Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram Instagram

O nás
Profil História To sme my LUMEN KLUB LUMEN KLUB PRIHLÁŠKA Reklama v Rádiu Lumen Ochrana osobných údajov
Počúvanosť Pokrytie Prihlásenie Registrácia

Lumen
Lumen live
Darujte 2% Podporte vaše rádio Chcem byť patrónom Rádia Lumen

Táto stránka používa cookies

Súbory cookie používame na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránok, na poskytovanie funkcií sociálnych médií a na vylepšenie a prispôsobenie obsahu a reklám. Viac o cookies